Stratený v zelenom mori.

Brieždenie ma našlo na okraji rozľahlej lúky pod starou hruškou. Opatrne sklamane nazerám pred seba do trávy, ktorá mi siaha takmer po bradu. Jemné cvrlikanie cvrčkov v pravidelných intervaloch prerušuje intenzívne fŕkanie a prskanie niekde predo mnou v zelenom mori. Je zrejmé, že je to kus srnčieho riadne napadnutý strečkami. Viditeľnosť je už dobrá ale lúka je napriek tomu "prázdna". Po hodnej chvíli zaregistrujem v smere fŕkania pohyb trávy zo 50 krokov pred sebou. Je mi jasné, že z tejto strany lúky nemám šancu zazrieť ani ucho! Premyslel som ďalší postup a poďho späť do jarku na druhú stranu do protisvahu, až nad miesto s prskajúcou srnčou. Pleštím bielka do ďalekohľadu čo to dá a konečne rozoznávam červený kus medzi dlhými byľami trávy. Medzi ušami sa mi niečo zdá ale je to poriadna diaľka. Silím oči na maximum a rozoznávam dva svetlé kopčeky na vrchu hlavy. Fŕkajúci srnček neustále myká hlavou a nepokojne pasúc sa posúva ďalej, do časti lúky pováľanej od dažďov a divakov. Rozhodol som sa streliť. Odmeriam vzdialenosť - dofrasa ďaleko - znova a znova ale na displeji sa stále objavuje 172m. Je mi jasné, že na takého fafrnka je to vo vysokej tráve veľa. Posúvam sa k rozložitej jabloni a opieram ruku o kmeň. Znova meriam ale vzdialenosť sa vôbec nezmenšila, skôr naopak. Čakám kým sa srnček jasnejšie objaví medzi streblami, zadržim dych...buch. Červený fliačik zmizol v zelenom mori. Prebijem, čakám a sledujem body podľa ktorých ho nájdem. Po hodnej chvíli sa dopatkám až k nemu, obdivujem a neveriacky obzerám zaujímavé drobné paličky úplne pritisnuté medzi uši na temeno hlavy. Krátke zamyslenie, posledná pocta, poďkovanie patrónom, pár fotiek a hajde do roboty. Pekný deň pred nami. LOVU ZDAR!