Banánová ...

Otec hovorí, že kto má v zadku dieru musel ísť dnes ráno von...Pri rannej činnosti som s úžasom zistil že ju mám aj ja a tak som schytil gulovničku,samozrejme zajačie vrešťadlo a uháňal do lužného lesa.Bezvetrie, pár centimetrov snehu a k tomu -7 na teplomeri mi tlačilo nohu na plynový pedál a za dvadsať minút som už potichu vkĺzol do čižiem a vnoril sa plne vystrojený do ešte ospalého zimného lesa.Kráčajúc makkou tichosťou vnímam pukot premrznutých agátov,svojou stopou križujem stopy srnčej i diviakov.Čiarujúce stopy líšok mi zrýchlujú tep a hľadám vhodné miesto kde si sadnem.Vyberám si križovatku lesných ciest kde je dobrý výstrel a hlavne hojnosť líščich stôp.Zapálené zore nad Dunajom mi už naplno odhaluje architektúru lesa a z mojich úst sa rynie najžalostnejší zvuk zajaca aký táto hruda zeme počula. vábničku v ústach strieda banán a spokojne raňajkujem. Čo to ? Po pravej ruke registrujem v štanglovine pohyb a uvedomujúc si že vyzerám ako pornoherečka pri suchom tréningu, vyplúvam banán a naplno sa sústredím na hrdzavú škvrnu čiarujúcu za hlasom zajaca.Líška však mení smer už nejde na mňa ale odchádza a hrozí že sa nedostanem k rane pre hustý podrast.Remington to nemá rád a preto rýchlo našmátram vrešťadlo a len tak do dlane sa potichu ozvem ... Líška zasekne otočí sa a už viem že je dobre.Nechám si ju na tridsať metrov a v medzere medzi stromami už jej len zacmukám.Červená bodka pevne sedí na jej hrudi a v momente kedy na zvuk zastane, odpaľujem.Prvá a dúfam nie posledná líška tejto zimy ostáva v ohni a ja si vychutnávam svoj malý ranný úspech.Pár fotografií ukončuje môj ránný pirš medzi dunajskými ramenami, želám Vám prijatelia veľa podobných zážitkov pri love ryšavých lúpežníkov.Lovu zdar ...