nezabudnuteľné ráno

Ešte za tmy kráčam do posedu, východ sa začína sfarbovať do ružova. Ponáhľam sa, ale súčasne dávam pozor aby som neurobil chybný krok, ktorý by znamenal vyrušenie zveri. Vychádzam na posed, sadám a počúvam. Podo mnou sa ozýva jeleň. Približuje sa. V lese za posedom počujem praskot konárov a kroky. V rannom šere zbadám siluetu vedúcej jelenice na okraji lesa. Beriem ďalekohľad. Po chvíli vychádza, za ňou jelienča, ďalšia jelenica, ďalšia atd. Netrpezlivo čakám na jeleňa, som zvedavý, ktorý ovláda tento "hárem". Po asi 12 kusoch "holej" ručiaci vychádza, IV. VT dvanástorák. Obieha jelenice, drží ich v skupine. Nedovolí sa vzdialiť ani jednej. Hlasite dáva ostatným jeleňom najavo, kto je v toto ráno pánom. Rozvidnieva sa. Ďalekohľadom hľadám kus súci na ulovenie. Po chvíli zbadám jelienča pasúce sa trochu vzdialene od čriedy. Porovnávam ho s ostatnýmí jelienčatmi v čriede, je menšie... Chvíľu si ešte vychutnávam jelenie sólo a potom sa to zbehne akoby automaticky. Zamierenie. Hlas jeleňa preruší výstrel. Les stíchol. Jelienča značí komorovú ranu, po cca 30 m padá a zhasína. V lese nastalo divné ticho, len vietor šumel v korunách. Lúče vychádzajúceho slnka začali hriať na tvári. Schádzam z posedu, zamyslený kráčam k úlovku. Snímam klobúk, vzdávam úctu a ďakujem za krásne poľovnícke ráno na záver jelenej ruje. V diaľke sa opäť ozýva jeleň. Kolorit jelenej ruje pokračuje... (Marlin 336 W, 30-30 WIN, FEDERAL SP 170 gr, cca 140 m, šikmo z predu priestrel srdca a pečene, učebnicové znakovanie komorovej rany)