Hračka prírody

Vždy mi poskočilo srdce, keď som u priateľov poľovníkov našiel medzi trofejami nejakú srnčiu abnormalitu, alebo proste len srnca s netypickým parožím. Aj keď veľa času trávievam v prírode, nikdy som takého srnce nielenže neulovil ale ani vôbec nevidel. No a zrazu Vám búcha srdce kdesi v krku, keď v ďaľekohľade sa pozeráte na srnca Vašich snov. Nie je však čas na premýšľanie, lebo mám dojem , že o mne začína tušiť. Chveje sa mi prst na spúšti, keď ho dostávam do puškohľadu, a snažím si tento okamih natrvalo zapísať do pamäti. Palec jemne zatláča napináčik, a jedovatá červená bodka sa ustaľuje na srncovej komore. Výstrel prekvapí aj mňa, a len postrehnem , že sa za ním zavrela vysoká tráva. Fajčím cigaretu a neviem sa jej nabažiť. Zároveň, sa ukľudňujem , lebo mnou lomcuje triaška. Aký vlastne je. Už to nevdržím a idem k nemu. Vyráža mi dych, keď beriem jeho hlavu do náruče. Dávam mu posledný hryz a sadám si vedľa neho do mokrej trávy. Až teraz si všímam aké pekné miesto si vybral. Tomuto čarovnému miesto však od dnes bude chýbať jeho kráľ. Vychádza slnko a zaplavuje krajinu svojimi teplými lúčmi..........