Zdravím Ťa Milan a aj všetkých nadšencov poľovníctva a obdivovateľov diviačej zveri!Samozrejme táto diskusia sa neskončila a dúfam,že sa do nej zapojí viac ľudí,poľovníkov a prispeje svojimi skúsenosťami k jej obohateniu.Ďakujem za opýtanie,moja práca pomaličky postupuje vpred,podarilo sa m i nadviazať dobrý kontakt s jednou čriedou(2 dospelé diviačice,4 lanštiačky,12 diviačat a je s nimi jeden lanštiak),je to síce vo zvernici,ale dalo mi to dosť práce a zabralo mi to dosť času kým ma k sebe pustili tak ako to je.Momentálne si myslím,že ma tak trochu asi berú za člena čriedy,diviačatá môžem v pohode pohladkať,ale pri pokuse o pohladenie vodiacej diviačice som to vzdal,keď sa na mňa pozrela svojimi prekvapenými očami,v ktorých sa dalo prečítať:"Tak toto ešte nie,síce si tu s nami,ale takto ďaleko sme ešte nezašli."Ale učím sa ich trochu spoznávať,rozlišovať kedy si čo môžem dovoliť a kedy je lepšie vycúvať.Ale nestalo sa mi,že by na mňa zaútočili,jediný krát som mal trochu strach a to vtedy,keď sa k čriede priblížil na krmovisku "cudzí"lanštiak a diviačice ho hnali preč a rovno na mňa,no stačilo postaviť sa a zmenil smer úniku...Možno sa vám zdá,že to píšem sú "báchorky"no je to tak.Dnes mi prišla kniha,ktorú mi požičal Lumir(Vďaka!) od H.Meynhardta, Život mezi divočáky,je to super kniha od nemeckého zoóloga,ktorý preštudoval etológiu diviačej zveri tak ako nikto,je mojím vzorom a len tajne dúfam,že sa mi podarí urobiť aspoň časť takého výskumu ako urobil on.Pracujem však v iných podmienkach,on žil s diviakmi vo voľnom revíry a ja skúšam vo zvernici,no keď zoberiem do úvahy veľkosť zvernice aj tak to je dosť náročná úloha.Dúfam,že som vás svojimi slovami neunavil a nepospali ste,ale Milan ma tak trochu vyprovokoval,aby som niečo napísal a s toho čo vlastne robím,ale viac sa dúfam objaví čoskoro aj na iných miestach...