Diviačia zver - diskusia

Som rád Lumír,že si sa zapojil aj Ty,som Ti práve chcel ísť písať,že čo je nové u vás :)

Nie diviačatá,ale "správali sa tak aj lanštiačky"

To že bola sama bola asi spôsobené tým čo opisuješ,tento rok som to pozoroval u viacerých diviačíc,správali sa tak aj diviačatá,tak týždeň pred narodením diviačat sa oddelili.Zač. záři je zač. septembra,však?Keď to tak počítam spätne tak to kľudne mohlo byť tým,že stratila svoje diviačatá,tie sa obyčajne rodia v marci až apríli,sú veľmi náchylné na ochorenie v prvom mesiaci života,takže ich mohla stratiť pravd. niekedy v apríli,do ruje sa dostáva po asi 21 dňoch a gravidita trvá necelé 4 mesiace,takže to tak trochu súhlasí s tým čo si o tom myslíš aj Ty,ale to je iba môj názor na vec,nech sa k tomu vyjadria aj ostatný.

Dotaz na Vlada.Je to ctyri nebo pet let zpatky,co me kolega pozadal o pomoc pri dosledu cerne.Dosled byl uspesny,pes kus nalezl asi sto metru od nastrelu.Bylo to zacatkem zari,samotna bachyne,ktera mu prisla na vnadiste,vaha neco pres osmdesat kilo.Pri vyvrhovani jsme zjistili,ze ma v sobe ctyri selata chvily pred metanim.Myslis,ze o sva prvni selata prisla adostala se do nahradni rije,nebo se u ni chruti zjakych koliv duvodu dostavilo takhle pozde.Byla v dobre fyzicke kondici,zadne znamky poraneni,nebo zmeny na vnitrnich organech.To,ze chodila sama jsem si vysvetlil,ze jiz delala zaleh pro selata a odpojila se od tlupy.

A je to tu,máme tu nový prípad KMO? 9kg vážiace prasiatko?Hmm,to bude skôr asi také augustové,aj keď váha bola určite ovplyvnená ochorením.Ja momentálne pozorujem diviačatá narodené v auguste a majú okolo 15kg,zaujímavé je,že ich vodí tohtoročné diviača(asi marcové),nie nie je ich matkou,tou je slabšia lanštiačka,ale jej mladým šéfuje to prasa a ona poslúcha tiež :))

Na dnes som dostal pozvánku na poradu od LÚ ohľadom nákazovej situácie KMO! Pozitívny nález z okr. NZ! Údajne malo to v sebe 9 kg-vé prasiatko!!! Ak je to pravda, tak kedy sa narodilo? V júli alebo v auguste? Večer budem vedieť viac!

Rozhýbme to tu trochu,zasa sme nejako zaspali,veď vonku je taký krásny jesenný čas,čo krajšieho si môžeme želať...poďme trochu diskutovať.V článkoch je teraz nový článok o diviačej zveri,o úlohách vedúcej diviačice v čriede,je tam aj starší o reprodukcii diviakov,čo tak skúsiť trochu diskutovať o týchto témach,alebo navrhnite niečo vy,len prosím píšte...

Vlado,mas uplnu pravdu,len zatial plati u nas sila penazi!,a pokial to bude tak aj nadalej,tak to bude len na ukor diviacej zveri!Problem je aj to ze hostia cez niekoho pridu polovat do zdruzeia,lesov a ten niekto este aj zato zinkasuje proviziu a ten niekto dokaze cez silu penazi prezit aj nejaku tu diviacicu(jednu,dve,desat),sem nejaka pozornost,tam nejaka pozornost,a vsetko bezi podla "pravidiel",nic sa nedeje!!??A toto je najvacsi problem spolocnych polovaciek,odtialto zacinaju aj problemy v chove diviacej zveri,struktury!!

Sali- zahraničný hostia majú počúvať pokyny poľovného hospodára rovnako ako členovia PZ alebo sú niečo viac???Podľa mňa nie,za to,že majú peniaze si nemôžu u nás robiť čo chcú.

Cau Vlado2406,musim Ti oponovat,skus co i len povedat zahranicnemu hostovy,ze sa lovia diviacata a lanstiaky.Posle ta s prepacenim niekam.V tomto vidim velky problem,kedy si nasi hospodari uvedomia tak ako aj hostia,ze nie ja som vdacny hostovy ze prisiel a nechal mi tu spust a nejake euro(vsak k roku dorastie)ale oni musia bit radi ze mohli polovat v reviri kde co sa povie aj plati bez rozdielu.To je len jeden pohlad na vec .

Áno,Lumir máš pravdu nenechajme si skaziť radosť takýmito blbmi,ale to sa ľahko povie,keď sa polovica snáži dodržiavať pravidlá a tá druhá to má v paži.Takýto poľovníci robia tiež obraz o nás poľovníkoch pred nepoľovníckou verejnosťou a ver,že nie je bohvieaký.

V CR bohudik dali do zakona,ze na spolecnych honech se lovi pouze sele a loncak.Dnes rano se u me stavil byvaly hospodar,ze ulovil srnce,takze co se zverinou.Trofej palickare,vek devet a vice,nemel jiz asi ve svem veku na vic,nebo unikal pozornosti a nikdy na hlave nic poradneho nemel.Zacali jsme se bavit o cerne,kde co a kolik komu toho prislo a doslo nato,ze jsme shodou okolnosti jeden vecer pozorovali dve loncacky,ktere vodi jedenact selatek.Za chvili se ozval mobil a jeden nas taky clen hrde hlasi,ze se mu jednu bachynku podarilo vecer ulovit.Byt u nas osobne,tak dostal nakopano s prominutim do prdele od nas obou.Kdyz jsem mu rekl,ze prase prijde pro mistni zemedelce za pomoc s krmenim,tak mel jeste pindy.Takze chlapci je to vse jen v lidech,ale nenechme si par blbama ci masarema kazit radost,kterou nam myslivost prinasi.

Táto diskusia sa začala nejako rozvíjať :) K tým uloveným dospelým diviačiciam na spoločných poľovačkách,dá sa tomu zabrániť veľmi ľahko,kto čítal môj článok v Našom poľovníctve iste postrehol,že na konci sme uviedli odporúčanie na spoločných poľovačkách neloviť dospelé diviaky,ale iba diviačatá a lanštiaky,keď sa to bude dodržiavať nemalo by sa stať,že sa strelí diviačica alebo trofejovo nedospelý kanec.

U nás tiež boli snahy niektorých ľudí vyhlásiť diviaka za škodnú. Škodnou sú ale v prvom rade tí, ktorí takéto myšlienky propagujú. Je pravdou, že tam, kde je diviak, trpí tým do určitej miery malá zver. Ale preto nemožno predsa diviaka zatracovať a vyhlasovať ho za škodnú. Je pravdou ale aj to, že negatívny vplyv diviaka v tomto smere sa do značnej miery ovyplyvniť aj činnosťou nás poľovníkov ako som už bol kedysi naznačil.

no neviem ako je to u vas , ale u otcovho kamarata si s tym nerobia hlavu , tam strielaju diviaka ako skodnu "prve co vystrvi hlavu " a tiez son mepocul ze by tam robili dake postihy , ukazkovy priklad bol ked som tam bol na spolocnej na zajaca bazanta , a hospodar vravi striela sa zajac , bazant a skodna, a a ked ku mne dosiel pyta sa (ako cudzieho ) ci mam hrube broky alebo S-Ball na diviaka

Moj nazor je taky,ze znizenie stavov sposobila suhra faktorov:
1. KMO
2. Dve po sebe iduce extremne tuhe a dlhe zimy
3. Vysoky odstrel
Inak tento rok sa diviackovia ukazuju velmi slusne

Tomi, no u nás je to veru problém. Susedíme s vojenskými lesmi a v časti, kde vychádzajú diviačice s takýmito diviačatmi sa nám fakticky stretajú tri revíry. Je preto ťažko hľadať vinníka a to využívajú resp. zneužívajú "poľovníci"v združeniach, ktoré žiadnym spôsobom nepostihujú ulovenie vodiacej diviačice. Že ulovili matku mláďatám ich asi vôbec nemrzí. Výsledok je potom taký, aký popisujem. Bude to fuška odloviť tie najmenšie, aby sme aspoň z časti zabránili tomu, čo popisuje Vlado.

Priatelia , to s tym s tym stielanim diviacic na spolocnych nemozme vsetkych hadzat do spolocneho vreca, moze sa to stat kazdemu , ale je ine ked to niekto robi opakovane , tam uz asi buede daky hacik , a este k teme nepocul som ze by boli u nas dake druhe vrhy , Diaviacata su vacsinou dobre vivinute a potom je tu par lanstiacok ktore mali neskorsie vrhy , ale aj tieto diviacata su celkom k svetu , inak som nepocul ani nevidel dake velke rozdiely vo vzraste diviacat, skor by som povedal ze sa dost vytratili starsie vekove kategorie , 3-4 rocne kanceky , a este poznamka za tento spln co bol doteraz sa u nas nevidel jediny diviak , zacal september a susedia uz maju "zakrmene" na daku tu vysoku "trochou" kukurice

Pravda nebolo to vždy tak v tom revíri. Pred niekoľkými rokmi na spoločných poľovačkách tam zastrelili 4 diviačice. A to sa im vypomstilo. Teraz už dávajú väčší pozor... Ale samozrejme vždy je to len na nás, či tú spúšť potlačíme či nie. Treba rozmýšlať! A to nie len na posede ale aj v pohone!!!

Nájdu sa aj výnimky. Včera som sa rozprával s kamarátom, ktorý bol pozvaný na poľovačku diviak, srnec. Vyšla im tlupa diviakov a strieľal na najmenšie prasa. Malo cca. 20 kg.

Vlado, priatelia, skutočne je to aspoň u nás tak. Stav, ktorý som opísal nie je to len môj postreh, hovorí mi to zať, náš poľovný hospodár a ďalší z nášho združenia. Mrzí ma, že sme voči prírode nevšímaví, že len bezhranične berieme a nedávame jej to, čo bytostne potrebuje. Mnohokrát som v živote urobil chybu, nesprávne reagoval, ľuďom ublížil, ale vždy sa mi podarilo nájsť odvahu chybu priznať. Priznajme si už konečne aspoň v duchu svoju chybu a snažme sa jej vyvarovať.

Ahoj Štefan!Môžem vedieť či to je naozaj také zlé čo si videl,že Ťa to vyprovokovalo takto ostro vystúpiť?Máš vo všetkom pravdu,len škoda,že sa tu o tomto bavíme možno piati a tí ostatní neviem prečo,ale ako keby sa ich to netýkalo....

Nedá mi chlapci, aby som ešte raz nezareagoval na túto tému. Možno sa budem v mnohom opakovať. Sociálna, veková štruktúra ... a s tým spojené problémy a následky veľmi dobre popísal Vlado. Inak to ale berie človek, keď to číta a inak keď to vidí. V posledných týždňoch som si v plnej miere uvedomil príčiny a následky, ktoré to so sebou prináša. Po žatve vidno na poliach a ešte aj strniskách diviačatá rôzneho veku a rôznych veľkostí. Od pásikavých v "pyžamách" až po dobre vyvinuté diviačatá zodpovedajúce danému obdobiu. Nie je ale v poriadku, ak za jednou lantiačkou idú ako vláčik diviačatá rôznej veľkosti a veku. Kde k nim prišla, kde ich „sprivatizovala" je každému jasné. Nie je to výnimka, je to už žiaľ pravidlom. Jediná príčina je v našej nedisciplinovanosti, nedôslednosti, niekedy možno aj určitej náhode a "smole" pri love diviakov. Tu platí skutočne pravidlo, že „otrávené slovo a guľu“ nezoberieš späť. Neviem, či som nejaký sentimentálny, alebo sa bojím, alebo čo je vlastne príčinou, že vždy než vystrelím na diviaka, vždy si spomeniem na slová jedného kamaráta, ktorý už poľuje tam, odkiaľ niet návratu. Nebol to nikdy žiadny mysliteľ, ale iba obyčajný človek. Vždy sa mladých poľovníkov záhoráckym nárečím pýtal : „Víš nač máš tento prst? (Ukazovák.) Než ho potáhneš, rozmýšlaj! Huavu nemáš na to aby ti nechodzili vrabci do krku srávat. Gula ked vylecí, nezebereš ju spátky.“ Keď sa znovu vrátim k pôvodnej myšlienke, tak jediná cesta ako zvrátiť tento nepriaznivý stav je prísna disciplína v love diviačej zveri. Nech už ide do čerta hlad po úlovku a v mnohý prípadoch ľudská „nenažranosť“, nech zvíťazí konečne rozum, poľovnícka etika, nech vrátime prírode, čo sme jej vzali a čo sme v nej narušili. Určite sa skvalitní genofond diviačej zveri, znížia sa škody a zvýši sa jej trofejová hodnota.

To nič,ani som netušil,že bude niekto reagovať tak rýchlo ;-)

Sorry Vlado o tom som nemal tušenie.Snáď sa Ti to podarí ešte raz v inej téme:-))

Tak mi to nevyšlo,predbehol si ma Milan :))

Napíšem sem ešte dnes zopár údajov,chcem mať jubilejný stý príspevokja.Ako som už na inom mieste spomenul,spracovávam tie údaje o diviačej zveri od roku 1968.Uvediem tu teraz vývoj odstrelu diviačej zveri,súhrnne po desiatich rokoch,takže v 1968-1976 bolo ulovených 45543 diviakov,z toho 52% diviačat,1977-1986 to bolo 100445 ks,45% diviačat, 1987-1996 bolo ulovených až 170429 ks,49% diviačat a za posledných desať rokov to bolo 189828 ks diviačej zveri,y toho bolo diviačat 53%.Z uvedeného vidno aký nízky bol odstrel v kategórii diviačat,v tejto kategórii by sa malo oviť minimálne 70%,podľa toho aké sú podmienky v čase rodenia diviačat.V ďalších materiáloch už potom pekne vidno ako sa na náraste populácie diviačej zveri podieľajú diviačatá,tie sú hnacím motorom tohto javu a tu sa musia začať robiť opatrenia na zlepšenie danej situácie.

Vlado nebuď skromný.Máš skúsenosti a vedomosti o diviakoch,aké nenadobudnú niektorý poľovníci za celý život.Lovu zdar.

Sali:Na tom,že sa diviačice prasili relatívne skoro má voj podiel aj mierna zima,ale na týchto neskorých vrhoch nie,za to môže už spomínaná zlá sociálna a veková štruktúra,ale som rád,že si niekto všíma čo sa deje vonku v lese.A k tým neskorým diviačatám,tie bz sa mali uloviť už teraz,prednostne,má to veľa dôvodov,prvým a hlavným je,že zaostávajú za diviačatami narodenými v normálnom období a tým pádom budú slabšie pripravené na zimu,budú slabšie a neskôr aj dospejú,z uvedeného vyplýva,že aj ich rozmnožovanie sa začne v nevhodnej dobe a budú privádzať na svet diviačatá v nevhodnom termíne.
Milanovi:Ja som tiež rád,že sme to tu opäť rozprúdili,táto téma je pre mňa zaujímavá,je to taká moja srdcovka.Ďakujem,za uznanie,ale ja osobne si nemyslím,že mám toľko skúseností,aby som ich mohol rozdávať,ja sa len snažím na niečo rozumné prísť a keď si myslím,že to stojí z a zmienku tak to napíšem,ale netvrdím,že moje tvrdenia sú vždy správne.

Zdravím Páni.Som nesmierne potešený,že jedna moja veta adresovaná Vladovi rozbehla opäť túto tému.Ja viem Vlado,že je málo ľudí,ktorý sa zapájajú do diskusií,ale mne aj to málo pomáha ujasniť si niektoré veci a aj sa niečo nové naučiť aj od tak mladého človeka ako si ty Vlado.Klobúk dole pred Vašími príspevkami Max,Lumir,Vlado atď.Pokračujte prosím aj ďalej.Lovu zdar.

Mam jedno zaujimave pozorovanie,vcera som bol vecer pocuvat jelene a prisiel som na dve este pasikave diviacata.Moj nazor je,su to asi diviacata z druheho vrhu,totizto u nas v dosledku relativne teplej zimy sa diviacice prasili dost skoro.Diviacata mali este pasiky a do 10kg.

poplatkovy odstrel jelena III. a IV. vekovej triedy za velmi priaznive ceny

Vlado2406- diky zasa som sa dozvedel niečo nove

Ten popis Lüneburského modelu chovu diviačej zveri je skrátený,nemá zmysel rozpisovať tu všetky jeho zásady,lebo tie sú dostupné v literatúre.V tom príspevku som sa snažil vyzdvihnúť to podstatné.

Lüneburský model chovu diviačej zveri
Pod týmto názvom sú označované zásady odstrelu diviačej zveri, ktoré sa od roku 1965 s úspechom používali v kraji Lüneburg a stali známe v celom západnom Nemecku.
Vedúcou osobnosťou pri vypracovaní tohto modelu odstrelu sa stal Norbert Teuwsen, poľovnícky hospodár v Lüneburgu, ktorý zdôrazňuje, že chov diviačej zveri sa musí robiť s puškou v ruke, lebo tá je hlavným prostriedkom chovu diviačej zveri.. So svojimi poľovníckymi kolegami sa pričinil o to, aby sa diviačej zveri venovala starostlivosť odpovedajúca špecifickým biologickým vlastnostiam tohto druhu pri súčasnej snahe zabrániť vzniku škôd. Hlavnou snahou poľovníckeho manažmentu prestali byť lovné dospelé diviaky, ale dosiahnutie takých stavov diviačej zveri pri prirodzenej zdravej štruktúre vekových tried, ktoré by svojím množstvom zodpovedali kultúrnej krajine a jej trvalému užívaniu. Prvotným cieľom tohto modelu bola teda biologicky správna regulácia populácie diviačej zveri. Konečným výsledkom a vlastne aj odmenou za túto snahu sa majú stať silné dospelé diviaky. Veľkú úlohu pri zostavovaní tohto modelu malo zistenie, že starší jedinci zaisťujú lepšie využívanie životného priestoru, ktorý daná populácia obýva. Zásahy do populácie uvádzané v tomto modeli sú orientované rovnako ako prebiehajú prirodzené procesy u populácií neovplyvňovaných odstrelom, u ktorých túto úlohu plnia predátori a prirodzená úmrtnosť.
Základom tohto modelu je stanovenie percenta jednotlivých kategórií diviakov z celkového odstrelu, ktoré sa vzťahujú k NKS. Lüneburský model vychádza z toho, že celkový odstrel odpovedá skutočnému prírastku a tento sa vlastne celý odčerpá. Odstrel diviačíc by mal za normálnych okolností dosahovať minimálne 5% z celkového odstrelu, ak je však kmeňový stav veľmi vysoký, môže to byť aj viac.

Dnes to už nestíham,práve odchádzam von,ale snáď zajtra.Ahojte!

Vlado2406-mohol by si o tom modely napisať viac , zaujimalo by ma to diky

Pozná niekto Luneburský model chovu diviačej zveri?Kto vie o čo ide,nemyslíte si,že už v tých rokoch poľovníci vedeli ako by sa mala správne diviačia zver obhospodarovať?Nedal by sa tento model použiť aj v súčasnosti,veď vlastne všetky jeho zásady by sa mali aj tak dodržiavať,ale prečo sa tak nerobí???

Toto je tiež spôsob a možné riešenie,ale tento spôsob 100%-ne pomôže malej zveri,júúj Štefan,závidím Ti podmienky v akých poľuješ.

Ešte by som v súvislosti s Vladom na margo veci poznamenal, že škody na poľnohospodárskych kultúrach nezávisia iba na odvádzacom prikrmovaní, ale i na spôsobe osevu poľnohospodárskych kultúr. Tu ale treba spoluprácu s poľnohospodármi. Máme tak trochu zase šťastie v tom, že zriaďovateľom revíru je PD, že predseda, " živočichár" sú poľovníci a tak sa pokiaľ to trochu ide, praktizuje kombinovaný osev. Napr. v okolí kukuríc sa vysieva pás repy, alebo inej nižšej plodiny, činnosť pri love je z našej strany potom jednoduchšia, efektívnejšia, selekcia sa môže robiť predsa len trochu ľahšie a aj zver robí menšie škody. Výsledný efekt je k obojstrannej spokojnosti.