Čo sa týka predmetnej problematiky, záleží za účinnosti ktorého zákona o poľovníctve bol "rys2" takto do združenia prijatý. Za účinnosti prechádzajúceho Zákona o poľovníctve to teoreticky možné bolo, ale Zákon o poľovníctve za súčasného platného znenia už neodkazuje priamo na prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, tak ako to upravoval § 14 ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý zákon bol zrušený vyššie uvedeným Zákonom o poľovníctve. Treba si uvedomiť, že Zákon o poľovníctve je právnou normou verejného práva. Ako predpis verejného práva zvýhodňuje poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov poľovných pozemkov a v samej podstate sa teda jedná o obmedzenie vlastníctva zákonom. Toto je kompenzované tým, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva i jeho využití na základe navrhnutých mechanizmov, zohľadňujúcich jeho podiel na výmere poľovných pozemkov uznávaných, resp. uznaných za poľovný revír. Keď túto argumentáciu opriem o konkrétnu citáciu rozhodnutia Krajského súdu, tak ten do vzťahu k povinnosti prijať vlastníka/spoluvlastníka za člena poľ. združenia skonštatoval, že "takto formulovaný a uplatňovaný nárok navrhovateľa nemá oporu v zákone. Neprijatie navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Mládzovo, nie je možné považovať za porušenie jeho ústavných práv zakotvených v čl. 20 odsek 1 Ústavy SR, ani za porušenie zákonných práv zakotvených v § 123 Občianskeho zákonníka. Z jednotlivých ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o poľovníctve“) nevyplýva právny nárok navrhovateľa na prijatie za člena poľovníckeho združenia, ktoré má v nájme poľovný revír, v ktorom sú začlenené aj pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníckom je aj navrhovateľ.".................................................................................................................
Rozdiel podľa môjho názoru môže teoreticky nastať pri vyhodnotení či členská schôdza, pokiaľ sú splnené podmienky na podanie si žiadosti do PZ a stanovy umožňujú takúto žiadosť prijať môže odmietnuť prijať takúto osobu za čakateľa. (to však neznamená, že žiadateľ niekedy bude aj reálne prijatý za člena, lebo ako je uvedené vyššie, na toto právny nárok nie je a nemá to oporu v zákone.). Krajský súd totiž v danom rozsudku taktiež konštatoval, že "Ak teda navrhovateľ nesúhlasil s postupom poľovníckeho združenia, resp. so záverom a rozhodnutím členskej schôdze Poľovníckeho združenia Mládzovo, mal sa domáhať preskúmania zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ i sám v písomne podanom návrhu uvádza, že rozhodnutie Poľovníckeho združenia Mládzovo bolo protizákonné a protiústavné, keď jeho žiadosť o prijatie do poľovníckeho združenia odmietli, uvedené rozhodnutia i k návrhu pripojil a uviedol, že nesúhlasí s dôvodom neschválenia jeho členstva."........"Práve podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide teda o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala sa súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Zákon teda poskytuje navrhovateľovi ochranu iným spôsobom, než aký použil v tomto konaní, a to prostriedkami uvádzanými v druhej hlave, piatej časti O. s. p.." Snáď som to vysvetlil zrozumiteľne, osobne nemám skúsenosť s inými rozhodnutiami súdov a ani som ich nedohľadával. Pripájam aj predmetné rozhodnutie Krajského súdu v BB
odkaz