Revirnik89 6.10.2017 o 13:26
Ja som aj poľovník aj poľnohospodár, tak by som sa rád pridal k diskusii.
Porovnávať nás s Rakúskom je čistá utópia, pretože tam gazdujú nepretržite celé generácie ľudí. Každý v dedine má svoj kus poľa, na ktorom mu záleží a riadi sa heslom: „pôdu sme nezdedili od otcov, ale požičali nám ju naše deti“. U nás toto súžitie s pôdou bolo na 2 generácie prerušené. Ľudia už nemajú vzťah k pôde, majú ju len ako investíciu, pretože jej cena vzrástla niekoľko násobne. Za ďalšie, treba vidieť aj to, že slovenské poľnohospodárstvo sa rýchlo koncentruje do mega zoskupení: finančné skupiny, zahraničné, ...niektorí obhospodarujú už desaťtisíce hektárov naprieč SR. To si vyžaduje riadenie týchto mega fariem čo najviac uľahčiť – čiže monokultúry a čo najväčšie parcely, aby mohli použiť čo najväčšiu techniku a mať čo najmenej zamestnancov. Veď voľakedy bolo na družstve aj 200-300 ľudí, dnes je 1 traktorista na 200-300 ha pôdy. To len vďaka tomu, že prakticky nie je skoro žiadna špeciálna rastlinná výroba (zelenina, ovocie, ..), pestuje sa väčšinou: pšenica, kukurica, repka...podiel okopanín rapídne klesol kvôli výkupným cenám, atď... pritom okopaniny sú pre malú zver najvhodnejšie, najmä repa a zemiaky. Jednak poskytujú kryt až do neskorej jesene, ale je v nich aj dosť hmyzu, resp. vždy aj nejaké buriny. A hlavne nie sú tam diviaky 24 hod denne ako predátory tak ako v kukurici. Chyba je aj v dotačnej politike. Dotujú sa hektáre, preto ich chce každý čo najviac. V oblastiach s horšou pôdou zas vidíme, že pôda leží ladom, že sa max. 1x zmulčuje a hotovo. Úživnosť pre zver je minimálna, pretože väčšina tráv v júni odkvitne a uschne, takže žiadna svieža paša pre zver. Len suchá starina. A samozrejme dotácie sú vyplatené. K tým biopásom a multifunkčným okrajom polí asi toľkoto: poľnohospodári ich vnímajú ako zdroj semien burín, ktoré ich budú ukrajovať na úrode. Resp. budú musieť aplikovať drahšie herbicídy na ich odstraňovanie z jednotlivých plodín. Pretože niektoré buriny sa šíria aj podzemkami (pichliač, pýr), alebo semená vietor rozfúka po poli. Taktiež je tam drahé osivo týchto miešaniek. Na toto osivo by mala byť priamo naviazaná podpora v rámci greeningu. Taktiež treba vedieť, že greening sa dá uplatňovať aj tak, že stačí, keď PD pestuje strukovinu, resp. lucernu či inú dusík viažúcu plodinu. Tak aj 5x ročne kosená lucerna kde zahynie skoro každé mláďa je chápané ako greening...taktiež ostatní to riešia čo najlacnejšie tak, že po žatve vysejú, resp. rozmetadlom na umelé hnojivá rozhádžu zmes horčice s niečím. Preto vidíme žlté lány v októbri (toto zas škodí napr. včelám). Na druhú stranu, vidím veľký problém napr. aj v tom, že poľovníci sami nič nerobia v tomto. Prečo členovia združenia nedajú svoju pôdu do užívania PZ, a tam by si vysiali tieto miešanky? Prečo veľa krát pôdu radšej predajú a kúpia si nové terénne auto? Prečo si neprenajmú pôdu od nejakého vlastníka? Prečo počas žatvy, resp. kosenia krmovín nejdú do poľa a neplašia zver pred kosačkami( Veď to majú v zákone prikázané!) Stavače/ sliediče používajú väčšinou len na lov. A na konci roka len plačú po poľovačke, že ničoho nie je... a že voľakedy bolo. A pritom cez leto na líšku skoro nik nevystrelí, lebo si akože poplaší srnca či diviaka, príp. že šak nemá dobrú kožušinu. Musíme si uvedomiť, že na západe je farmár aj poľovník. A na vlastnom. Tu to tak nie je. 90% pôdy je v prenájme. Ako sa správa subjekt v nájme? Najmä pred koncom nájmu, keď tuší, že už nebude nájomca? Je tam aj veľa ďalších aspektov, ktoré pochopí len človek, čo vidí prírodu len ako komplex: pole, voda, les. Nemôžme sa každý pozerať len na to svoje. Nemôžme pri vysokých škodách diviakmi či vysokou na kukurici len mykať plecami...a ani poľnohospodári nemôžu mykať plecami keď vysekajú posledné 2 kríky v strede veľkej parcely....