Poľovník a/vs. poľnohospodár. - diskusia

Ja som aj poľovník aj poľnohospodár, tak by som sa rád pridal k diskusii. Porovnávať nás s Rakúskom je čistá utópia, pretože tam gazdujú nepretržite celé generácie ľudí. Každý v dedine má svoj kus poľa, na ktorom mu záleží a riadi sa heslom: „pôdu sme nezdedili od otcov, ale požičali nám ju naše deti“. U nás toto súžitie s pôdou bolo na 2 generácie prerušené. Ľudia už nemajú vzťah k pôde, majú ju len ako investíciu, pretože jej cena vzrástla niekoľko násobne. Za ďalšie, treba vidieť aj to, že slovenské poľnohospodárstvo sa rýchlo koncentruje do mega zoskupení: finančné skupiny, zahraničné, ...niektorí obhospodarujú už desaťtisíce hektárov naprieč SR. To si vyžaduje riadenie týchto mega fariem čo najviac uľahčiť – čiže monokultúry a čo najväčšie parcely, aby mohli použiť čo najväčšiu techniku a mať čo najmenej zamestnancov. Veď voľakedy bolo na družstve aj 200-300 ľudí, dnes je 1 traktorista na 200-300 ha pôdy. To len vďaka tomu, že prakticky nie je skoro žiadna špeciálna rastlinná výroba (zelenina, ovocie, ..), pestuje sa väčšinou: pšenica, kukurica, repka...podiel okopanín rapídne klesol kvôli výkupným cenám, atď... pritom okopaniny sú pre malú zver najvhodnejšie, najmä repa a zemiaky. Jednak poskytujú kryt až do neskorej jesene, ale je v nich aj dosť hmyzu, resp. vždy aj nejaké buriny. A hlavne nie sú tam diviaky 24 hod denne ako predátory tak ako v kukurici. Chyba je aj v dotačnej politike. Dotujú sa hektáre, preto ich chce každý čo najviac. V oblastiach s horšou pôdou zas vidíme, že pôda leží ladom, že sa max. 1x zmulčuje a hotovo. Úživnosť pre zver je minimálna, pretože väčšina tráv v júni odkvitne a uschne, takže žiadna svieža paša pre zver. Len suchá starina. A samozrejme dotácie sú vyplatené. K tým biopásom a multifunkčným okrajom polí asi toľkoto: poľnohospodári ich vnímajú ako zdroj semien burín, ktoré ich budú ukrajovať na úrode. Resp. budú musieť aplikovať drahšie herbicídy na ich odstraňovanie z jednotlivých plodín. Pretože niektoré buriny sa šíria aj podzemkami (pichliač, pýr), alebo semená vietor rozfúka po poli. Taktiež je tam drahé osivo týchto miešaniek. Na toto osivo by mala byť priamo naviazaná podpora v rámci greeningu. Taktiež treba vedieť, že greening sa dá uplatňovať aj tak, že stačí, keď PD pestuje strukovinu, resp. lucernu či inú dusík viažúcu plodinu. Tak aj 5x ročne kosená lucerna kde zahynie skoro každé mláďa je chápané ako greening...taktiež ostatní to riešia čo najlacnejšie tak, že po žatve vysejú, resp. rozmetadlom na umelé hnojivá rozhádžu zmes horčice s niečím. Preto vidíme žlté lány v októbri (toto zas škodí napr. včelám). Na druhú stranu, vidím veľký problém napr. aj v tom, že poľovníci sami nič nerobia v tomto. Prečo členovia združenia nedajú svoju pôdu do užívania PZ, a tam by si vysiali tieto miešanky? Prečo veľa krát pôdu radšej predajú a kúpia si nové terénne auto? Prečo si neprenajmú pôdu od nejakého vlastníka? Prečo počas žatvy, resp. kosenia krmovín nejdú do poľa a neplašia zver pred kosačkami( Veď to majú v zákone prikázané!) Stavače/ sliediče používajú väčšinou len na lov. A na konci roka len plačú po poľovačke, že ničoho nie je... a že voľakedy bolo. A pritom cez leto na líšku skoro nik nevystrelí, lebo si akože poplaší srnca či diviaka, príp. že šak nemá dobrú kožušinu. Musíme si uvedomiť, že na západe je farmár aj poľovník. A na vlastnom. Tu to tak nie je. 90% pôdy je v prenájme. Ako sa správa subjekt v nájme? Najmä pred koncom nájmu, keď tuší, že už nebude nájomca? Je tam aj veľa ďalších aspektov, ktoré pochopí len človek, čo vidí prírodu len ako komplex: pole, voda, les. Nemôžme sa každý pozerať len na to svoje. Nemôžme pri vysokých škodách diviakmi či vysokou na kukurici len mykať plecami...a ani poľnohospodári nemôžu mykať plecami keď vysekajú posledné 2 kríky v strede veľkej parcely....

dať hlas príspevku | počet hlasov: 35

Poriadne čítajte a premýšľajte! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Len tak navyše : Treba to nahlásiť starostovi, že poľné cesty sú zničené nech zjedná nápravu, alebo Kontrolným orgánom pre dodržiavanie podmienok krížového plnenia vo vzťahu k poskytovaniu odviazaných priamych platieb poľnohospodárskym subjektom, pokiaľ ide o zákaz odstraňovania a narušovania krajinných prvkov na ornej pôde, ako sú živé ploty, solitéry, stromoradia, skupiny stromov, terasy a medze, sú regionálne štruktúry Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Kontrolu dodržiavania podmienok krížového plnenia okrem PPA zabezpečuje v ďalších oblastiach Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (jej regionálne správy). ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Ked ma polnohospodarsky subjekt podu v prenajme, nezaklada mu to aj pravo urcovat kto bude vykonavat pravo vykonu polovnictva. Toto pravo ma len vlastnik. Co sa tyka vzajomnych vztahov medzi polovnikmi a polnohospodarmi, dufam, ze ich novela zakona o polovnictve konecne presnejsie specifikuje. Zakon sice v sucasnosti hovori, ze musi existovat zmluva o minimalizacii skod zverou a na zveri, avsak ked ju zastupca polnohospodarov odmietne podpisat, nehrozi mu ziadna sankcia, co situaciu nijak neriesi a v zakone je tak ustanovenie, ktoreho plnenie sa prakticky neda vynutit. Rovnako zakon ani rozne memoranda neriesia priciny skod, len sa snazia odstranit dosledky formou vyssieho odstrelu. Ovela efektivnejsie by bolo snazit sa prerozdelit hospodarenie tak, aby nedochadzalo k tak masivnej migracii zveri za potravou. U nas je to napr. sama krava a elektricky oplotok. Hospodarsky uzitok takmer nula, mlieko ziadne, ale dotacie tecu. V praxi kravy vyzeru prirodzenu potravu zveri, ktora z daneho dovodu sposobuje skody ohryzom na lesnych porastoch a migruje za potravou do nizsich oblasti, resp.poli. Elektricke oplotky navyse znacne narusaju zauzivane zvyky a trasy zveri co stazuje lov samotny. Pricom vacsina pody nie je vedena ako trvaly travnaty porast, ale ako orna poda. Nehovoriac, ze su v kolizii dva hospodariace subjekty a to polovnici a hospodari s dobytkom, kde polovnik musi strpiet oplotky, pastevne cykly podla vole hospodarov, ktori nemaju najmensi problem dat kravy na horske luky a najlepsie rujoviska pocas ruje alebo tesne pred nou. Pokial s nimi nie je rozumna rec a priania a navrhy polovnikov ignoruju, polovnici nemaju ziadny prostriedok ako situaciu riesit alebo kompenzovat, hoc si za uzivanie reviru platia a casto nemale peniaze. Zakon tymto sposobom neriesi zaujmy polovnikov, resp.sucasne pravne vakuum nenastavuje podmienky tak, aby ani jedna strana nebola citelne znevyhodnena. My by sme pestovanie u nas privitali. Keby EU, resp. stat nastavil vyhodne podmienky pre polnohospodarov v horskych a podhorskych oblastiach tak, aby sa im oplatilo pestovat alebo aspon vytvarat odputavacie policka na ochranu stromov pred ohryzom, podla mojho nazoru by to znacne obmedzilo migraciu zveri, aku pozorujeme dnes, kedy sa do revirov s monokulturami a lahko dostupnou potravou, najma kukuric stahuje zver zo vsetkych revirov okolo, casto aj niekolko desiatok km vzdialenych a tam, neumerne sustredena sposobuje skody. Taka migracia zveri je nielen nevhodna z pohladu skod na plodinach, ale aj z pohladu polovneho hospodarenia, kde sa casto "krvopotne" vychovany kmenovy stav presuva do ineho reviru, kde je vzhladom na vysoke stavy zveri a s tym suvisiaci odstrel hluseny hlava nehlava. Takto padne kopa dobrych kusov, resp. absentuje akakolvek selekcia u holej zveri, ktora je podla mna rovnako dolezita ako u zveri samcej. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 7

Isto usmernia. Alebo posunú info poľnohospodárovi, že niekto na neho má upreté pohľady...Je to veľmi zlá situácia, nakoľko zväčša poľnohospodárske subjekty vlastnia pôdu, alebo minimálne ju majú v prenájme od drobných vlastníkov, a poľovníckemu združeniu podpisujú nájom a právo výkonu poľovníctva. Pri náznakoch problémov, alebo odporu sa môže stať, že podpis na pokračovanie práva poľovať nebude...niekde dokonca odmietajú podpísať dohodu o škodách zverou, nakoľko z toho plynú aj pre nich určité povinnosti a to sa im nepáči...Aby to fungovalo, a nebol jeden subjekt podriadený a vydaný na milosť/nemilosť, malo by sa zmeniť to, kto podpisuje výkon práva poľovníctva. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Obávam sa, že zákon na to neexistuje. Mohli by sa ohradiť majitelia pozemkov, od ktorých majú poľnohospodári prenajaté pozemky, na ktorých sa to deje. A ničenie remízov, ak majú povolenie na výrub, tak teraz je pravdepodobne doba vegetačného pokoja, takže tam páka nejaká nebude asi. Treba si pozrieť, ako plnia podmienky greeningu, či spĺňajú podmienky zo zákona o 5, a maximálne sa dá dať podnej na príslušnú ŠOPku, aby to preverili. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Vidím, že diskusia sa ubrala ku konkrétnym číslam .. Čo sa týka úrod, tak musíme veľmi diferencovať región, ročník, ba až konkrétne pole. Ale to by sa dalo podchytiť napr. priemerom údajov zo štatistiky za posledných dajme tomu 5 rokov (sú tam aj zlé, aj výborné úrody). Čo sa týka cien, tak tie sú každým rokom iné: bol rok, kde pšenica bola 220 €/t a repka za 550 €/t, ale aj rok, kde bola pšenica za 110 €/t a repka za 320 €/t. Hovorí sa, že tržba z hektára je rovnaká, či je veľká alebo malá úroda. Je variabilná: môže byť spomínaných 600 €/ha, ale aj 2000 €/ha. V závislosti aj od toho ako vie kto úrodu speňažiť. Samozrejme, aj ceny nájmov za pôdu sú veľmi rôzne: niekde je to sotva 20-30 €/ha, inde je to medzi 200-300 €/ha. Toto závisí od bonity pôdy a od konkurencie o pôdu v danom regióne. Čo sa týka nákladov na biopásy, tak musíme zarátať nielen prípravu pôdy, sejbu a osivo, ale aj nájom, dane a administratívu,... Pretože poľnohospodárska pôda podlieha evidencii, robia sa pravidelné rozbory pôdy, musí sa evidovať zaburinenosť, plány hnojenia,...PS: na podnikoch už nie je 5 agronómov ako voľakedy (hlavný, pomocný, na obilniny, krmoviny, špeciálne plodiny...). dnes to všetko robí 1 človek, niekde dokonca plní aj funkciu mechanizátora. Vtedy ani nemá kedy chodiť po poli, pretože zháňa náhradné diely, servis... dnes nie je 50 traktorov, ale všetko robí dajme tomu 5. Tak aj výpadok toho jedného je o to viac „cítiť“. Pomedzi to ešte obedy a olovranty s chladenou vodou po poli rozniesť...Preto vravím, že aj zo strany poľovníkov by mal byť väčší záujem o zver a chotár. 2 roky dozadu boli enormne premnožené myši. Spôsobovali obrovské škody. Preto ministerstvo dalo výnimku na plošnú aplikáciu rodenticídov. Takže sa plošne rozmetali tony otravy na myši. Samozrejme, že niečo zožrala aj zver a uhynula. A čo na to poľovníci? Prečo neurobili užitočnú brigádu a neaplikovali otravu na myši ručne do dier priamo? Alebo mohli zaplatiť pár € študentom aby to urobili. Výsledok by bol niekde úplne inde. Ale akoby sme nechápali, že 1 zajac= chodiacich 70-80 €. Nejedno združenie žilo z odchytov zajacov. Avšak nič z tých peňazí sa bohužiaľ do zveľadenia chovu tejto zveri neinvestovalo (sú aj výnimky, samozrejme). Počuť názory typu: 10 rokov sme už na zajace nepoľovali, a ja už aj tak ani poľovať nebudem...a preto sme tam kde sme! Bola tu otázka, že prečo by mal do tohto zasahovať štát. Rozumiem tomu čo tým bolo myslené. A ja odpoviem, že preto, lebo je v záujme štátu dbať na ekológiu (v rámci možností) a tiež aj aktívne sa pričiniť o ochranu ohrozených druhov živočíchov. Nie je to len poľovná zver. Je to aj cíbik, škovránok, hmyz, obojživelníky... Je to aj o protieróznej funkcii, o zadržiavaní vody v krajine...A ak mi na toto niekto povie, že to nie je dôvod, tak sa spýtam: Na čo potom podporujeme „zelené zdroje energie typu: solárne panely?“. Veď keď niekto chce, nech sa správa ekologicky a nech si ich postaví aj bez dotácie a garantovanej ceny energie, no nie? Na druhú stranu, nemalo by to byť len o pomoci štátu či únie. Finančne by sa na tom mali podieľať aj poľovníci. Aby si vážili tú zver a nebrali to ako samozrejmosť garantovanú štátom. A tam sa ukáže, kto je aký poľovník. Čo sa týka vymeriavania parciel, tak na to je dnes už predsa gps. V praxi sa často stane, že sa musí parcela deliť inak ako obvykle, napr. kvôli výrobe osiva, izolačným vzdialenostiam, zazmluvnený odbyt len istého počtu ha, vymrznutiu časti repky a dosev niečím iným, stohy slamy... tu by však bolo veľké zjednodušenie v tom, keby tieto biopásy mohli byť na viac ako 1 rok. Ďalšie zvýhodnenie by mohlo byť lepším koeficientom pri greeningu, čo ušetrí čas a financie. Ale o toto poľnohospodári bojovať nebudú – nemajú dôvod. Na to je tu skoro 60 tisíc poľovníkov v komore. S tými úvraťami súhlasím, preto by mali byť naplánované tak, aby sa tento efekt čo najviac minimalizoval. Veď nik nehovorí, aby vznikli malé 5 ha polia. Pre dnešnú veľkovýrobu sú optimálne 30 až 50 ha parcely. Avšak keď má parcela povedzme 100 ha a túto pozdĺžne rozdelím 2 biopásmi na 3 parcely po cca 30 ha, tak to isto pomôže malej zveri a neobmedzí to nadmerne poľnohospodára na činnosti. Inde by sa napr. dali využiť tzv. cviky a bruchá na parcelách, kde je taktiež veľa prejazdov, prestrekov... A čo sa týka peňazí: nie vždy je to len o peniazoch. Tam, kde poľovníci neriešia škody zverou, kde jazdia autami šírinou po zasiatych poliach, tam dohodu neurobíme ani za 5000 €... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 8

Kaso to nie je zapisovani 3 parci ked parcelu s repkou 4 krat pretnes vznikne 9 parciel.Na kazdu musis zvlast zapisovat chemiu, hnojenie atd. A to je to najmenej. Kazdu liniu zmeny plodiny musis presne zaznacit s presnostou na niekolko cm( myslim tym na par cm presnosti na parcele. Pri nespravnom zaznaceni mozes kludne dostat pokutu niekolko desiatok tisic eur. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0