Tak som ten článok prečítal. Žiaľ, je to horšie, než som očakával a neodpustím si malú recenziu. Je to dlhé, tak to radšej delím do dvoch častí, dúfam, že to vojde. Takže poporiadku.......
1. Autor si v zozname kalibrov s priemerom 0,338" vymyslel nový kaliber 338-06 Arnold. Puškárstvo s názvom Arnold Arms síce nahlavňuje presné "custom" zbrane na platforme známych záverov (Ruger, Remington atď.) aj v kalibri 338-06, ale v USA celé desaťročia existuje a už niekoľko rokov je normalizovaný v SAAMI kaliber 338-06 A-Square (skrátene sa bežne označuje aj bez prípony A-Square). Takýmto štýlom by v článku mohol autor vymenovať ďalšie desiatky 338-06-tiek, pričom by stále išlo o ten istý kaliber (a možno by tam patril aj 338-06 Belson? :-))))) ). Takýto štýl písania zaváňa bulvárnou povrchnosťou.......
2. Pri hodnotení spätného rázu autor (presnejšie americkí autori náboja) porovnáva jeho hodnotu s populárnym kalibrom 7mm RemMag pri ROVNAKÝCH hmotnostiach strely a rovnakých úsťových energiách. Fyzikálne je v poriadku, že pri 180 grainovom Federale a 175 grainovej sedmičke hovorí výsledok v prospech Federalu (má menšiu úsťovú rýchlosť). Nie je ale v poriadku to, že po vytešovaní sa z výhod menšieho spätného rázu v ďalšom odstavci pri popise terminálnych účinkov je už reč o strele ťažšej. Lenže vtedy už ani spätný ráz nie je ten čo bol, ale ide hore (mierne nad špringfielda). Takže buď-alebo, oboje mať nejde. Ale v marketingovom boji asi áno ......
3. V spomínanom odstavci o terminálnych účinkoch autor hovorí o prierezovom zaťažení strely. Najprv moja pojmoslovná poznámka, ktorá NIE JE myslená kriticky: Názvoslovná norma pre zbrane pre civilnú potrebu (aj česká ČSN) definuje pojem "energetické zaťaženie prierezu strely", ktoré sa používa na posudzovanie ranivosti a priebojnosti strely. Udelená kinetická energia je to, čo ten prierez "zaťažuje" a spôsobuje deštrukciu cieľa. Strela samotná má z hľadiska fyzikálnej definície určitú hustotu [g/mm3], ktorá je skalárnou veličinou, v katalógovom liste ju NIČ NEZAŤAŽUJE a keďže jej dĺžka je v tomto konkrétnom prípade irelevantná, otrocký preklad pojmu "sectional density" = "prierezová hustota" môjmu pojmoslovnému citu vyhovuje viac. A keďže spomínaná norma STN hojne (aj na tomto fóre) používané "prierezové zaťaženie" neobsahuje (o novelizácii normy neviem), radšej si ja ostanem pri pojme prierezová hustota..... Koniec jazykovedy a teraz už k veci:.....Autor tvrdí, že "Větší pruměr střely přenáší více celkové energie". Vo všeobecnosti to je pravda, ale podmienečne so slovíčkom "môže". Bez ohľadu na priemer, strela prenesie toľko kinetickej energie, koľko má nadelené na ústi hlavne (samozrejme so stratami). V danom kontexte to je marketingový blábol a pomyselná výhoda Federalu pred referenčnou sedmičkou sa nekoná, keďže sedmičková strela s váhou 175 grains má prierezovú hustotu 0,31, kým strela 0,338" má pri váhe 210 grains ten istý parameter len 0,263. Teda ešte MENEJ, než ešte ľahšia sedmička (pri 160 grs to je 0,283). Tento fakt pri zhruba rovnakých úsťových energiách (viď tabuľka v článku) a ostatných okolnostiach (konštrukcia strely) znamená jednoznačne slabšie penetračné vlastnosti Federalu. Možno si ešte nájdem čas dodatočne urobiť porovnávacie prepočty ako vyzerajú hodnoty v 100 a 200 metroch (yardoch).......