Pokiaľ sa môžem vrátiť k tej genetike, je to záležitosť mimoriadne komplikovaná. Fenotyp jedinca – jeho celkový vzhľad a teda aj veľkosť trofeje determinuje kvalita prostredia, ale i geneticky základ. Veľkosť trofeje je kvantitatívny znak, to znamená že jeho manifestácia na jedincovi je podmienená pôsobením väčšieho poctu génov. Ktoré gény to su a kde su na chromozómoch umiestnene nevieme u žiadneho druhu zveri. Génové mapy sú rozlúštené iba u niektorých organizmov (myši) aj to nie na všetkých chromozómoch. Dominancia niektorého z pohlaví pri tomto znaku je sporná, práve preto, ze je ovplyvňovaný väčším počtom génov. Preto ma i koeficient heritability nižší, ako sa uz spomínalo. Pokial ide o srnu s troma srncatami, tak ich fenotyp je jednoznacne formovany prostredim – ich velkost je dana dostupnostou potravy, teda mnozstvom mlieka. No ci to male srncatko nemá v genotype geneticku informaciu zabezpecujucu rast velkej trofeje nikto nevieme. Odbornici tvrdia, ze velka trofej narastie iba na velkej hlave, tymto padom je genetika mimo hry, lebo na konstitucne slabom jedincovi sa nema asi z coho vytvorit silna trofej. No ak sa toto zviera bude parit s dobre zivenou silnou srnou s dobrym genetickym zakladom, mali by sme predpokladat potomka so silnou trofejou. Aj ked teda slaby srncek z trojiciek je trofejovo podpriemerny, moze byt nositelom kvalitneho genotypu. Cela veda je v tom ako sa tento potom prejavi navonok v dalsej generacii v sucinnosti s kvalitou prostredia. V sptembri som strelil srnca I. VT s parozkami 2cm a 1,5 cm, no po vykosteni bolo takmer 10 kg cisteho masa, co je podla mna vela na rocny kus. Z pohladu selekcie spravny odstrel, no kde je pravda, nenahodil by na buduci rok na takom silnom tele srncek aj velmi silnu trofej? Rast trofeje i tela ovplyvnuje komplexny hormon somatotropin, je ta genetika taka vyznamna, ze by dokazala ovplyvnit posobenie hormonu na rast parozia a telo by rastlo dalej?Clovek sice vyslachtil vela hybridov a plemien podla svojich predstav, no vo volnej prirode sa da s genmi manipulovat tazko. Nevieme co k nam pribehne na ruju tento rok a ake geny pribudnu do nasej populacie. Myslim si ze hodnotit geneticku kvalitu jedinca pozorovanim pocas jedneho roka a hodnotenim aktualneho stavu trofeje ci telesnej kondicie je nespravne. Kvalitu genotypu by sme mohli sledovat na jedincovi pocas celeho zivota a hlavne aj na jeho potomkoch, co sa da tazko v prirode dokazat. Dalsia vec, je ze v prirode je neskutocne mnozstvo mutagennych faktorov, ktore mozu negativne ovplyvnit „cistotu“ dobreho genetickeho zakladu. Moj nazor je ze vyznam nejakej genetiky je v selekcii a chove zveri prilis precenovany, aj ked jej vplyv na trofej je urcite nesporny. Ovela vacsi vyznam ma myslim samotne prostredie, vsetci vidime zo po slabych zimach nasadzuji spicaky vacsie ihlice ako obycajne... Mnohe staty nepouzivaju kriteria selektivneho odstrelu a produkuju silne trofeje. Ovela vacsi vyznam myslim si ma genetika nas polovnikov – hlavne pokial ide o zodpovednos a disciplinu. Darmo Ty „poctivy somar“ budes sanovat peknu velku srnu s dvoma krasnymi srncatami, ked ju 30. novembra horlivy plnic planu zastreli. A je po genetike. Kolko dvoj- trojrocnych srncov nad 100 bodov je poschovavanych po povalach. Hned by sme mali iny genotyp, keby sa tieto srnce legalne ulovili v 6. roku?! Az keby bol poriadok vo vsetkych reviroch, potom by sme mohli zacat riesit genetiku. Selektivnym odstrelom sa da podla mna riesit akurat aktualna situacia v nasom reviri. Prirodzeny transport genov sposobeny migraciou samcov nemozeme zastavit, je to nevyhnutnost. Preto si myslim, ze akakolvek selekcia odstrelom velmi malo ovplyvni kvalitu smerom k lepsiemu, no nesporne spravna selekcia zabrani upadku trofejovej kvality. V tom je jeho hlavny vyznam. Selektivny odstrel,teda urcite ano – je spravny a to pri oboch pohlaviach, no ziadna velka genetika sa tym urcite neda robit, myslim ze dominantnym faktorom je prostredie.
Netvrdim, ze pisem Boziu pravdu, no je to moj nazor
peto