Príspevok presunutý z diskusie Jelení říje / Jelenia ruja 2013 (autor: martajs).
Včera pred siedmou vystupujem z auta na lúke v miestach kde má svoje miesto "starý kamoš" Počúvam, môj hlas zatiaľ mlčí. Zo stráne naproti cez cestu sa ozýva ospalé "som tu". No hlas nespoznávam. Neváham, viem kam mám ísť, na lúke mám solisko a nad ním je prameň a kalisko. Prichádzam, pozorne sledujem okraj lúky na ktorej sa pasú 3 kusy holej. Hlásim príchod a dávam najavo, že o tie "kočky" tam mám záujem. Od studničky prichádza odpoveď, sú zadané. V zápatí prichádza na lúku " pán málovravný" slovami neplytvá. Prichádza si ma obzrieť v polkruhoch, najprv zhora potom zdola. Parožie dlhé, pekná postava. Kočky dá dokopy. Ja provokujem, vyzývam,urážam. "Pán málovravný" je ticho, ale okolité kriaky a stromy majú pochlebe. čim viac provokujem, tým si viac vybíja zlosť, no mlčí. Takto to prebieha niečo vyše hodiny. Balím švestky, dovi ráno, lúčim sa. A mažem na lúku kde minule machroval svalnáč. Ten sa ozýval z vrchu kopca, no prišiel ma pozrieť taký 4 ročný bočný. Trošku som ho ponaťahoval. Začalo poprchávať. Tak som to zabalil. Ráno sa zobúdzam o 3ej. Píšem sa do knihy ku "málovravnému". No predtým ešte vybehnem nad dedinu na polia. Tam sa producíruje fešák s 8 kočkami a povedľa ďalších 6. Myšlienku, že mu nadbehnem od lesa rýchlo púšťam z hlavy. Nie som tam zapísany.Nechcem aby som tam niekomu zavadzal. Dobrú trištvrte-hodinu provokujem Fešáka. Ten neustále stráži a zháňa dokopy svoj hárem. Idem za málovravným, ale v duchu už plánujem keď vyjde slnko prídem vás pohľadať na rúbane. Prichádzam na lúku k málovravnému ten sa ozval nad prameňom, ručím, provokujem- ticho. No zrazu je na lúke, v prostriedku, bez toho aby zlomil čo len vetvičku. A mieri si ma obzrieť no tentoraz z bližšia. Kochám sa. No nie dlho, vracia sa odkiaľ prišiel. Provokujem, urážam no zastaviť ho nedokážem. Od naproti sa začal ozývať" starý kamoš" aspoň niečo vravím si. Pozriem na hodinky, pol ôsmej. Idem tam kde som bol skoro ráno,k fešákovi. Vystúpim z auta a na lúke oproti cez cestu pomaly zaťahuje jeleň do lesa, prichádzam ku svojmu solisku, doplním soľ. A zavolám "je tu niekto". Nič. Svažnicou idem hlbšie do lesa. A hľadám soka. Zrazu oproti cez strž sa ktosi ozve. Neváham, postupujem po svažnici vpred a robím ramená. Mierim k rúbani kde je vidno na náprotivnú stráň. Beriem do rúk ďalekohľad a tam asi 5- 6 ročný mládenec. Posmutnel som. No provokovať neprestávam. Mládenec je nesvoj a pomaly zaťahuje do mladiny keď zo zadu sa ozve "zmiznite" Už viem prečo bol nesvoj.Z lesa pomaly na čistinku prichádza majestátný pán , fešák.Prichádza do miest kde bol pred chvíľou mládenec, intenzívne nasáva jeho pach a pokračuje v jeho stopách. Nadbehnem vám z ľava, pridám do kroku. Hlásim novú pozíciu. Čo to? Po pravici sa na vrchu rúbane ozýva hlas, V duchu si vravím, to si nemohol stihnúť. A veru fešák sa ozýva zo strže z dola. Kam teraz. Neváham, fešáka už omrknutého mám. Poď ho hore do rúbane za hlasom, do kopca sa mi ide ľahko mám k tomu pekne zvučnú kulisu. Prichádzam čoraz bližšie. Už vidím hlavu a parohy, telo zakrývajú husté malé briezky. Pekný, silný 8-9 ročný. Idem za ním, pomaly ustupuje. Hop, prebieha cez horizont. Tam už nejdem. Idem naspať dole. Pred svažnicou, ešte zaručím. Vystrašený mládenec odskakuje, narýchlo ho pozorujem. Až sem ho zatlačil fešák. Mokrý, zašpinený, ale s úsmevom a dobrým pocitom idem pomaly domov. Čo si môže viac človek priať. Je nádherné zažívať takúto krásu.
