Ahojte, v podstate máte všetci pravdu len by som Vás chcel dostať trocha do obrazu ako to so silažami je.
Siláže poznáme:
1,Siláž (prípad, ktorý opisujete klasická kukuričná siláž)
2,Siláž o vyššej sušine - po starom senáž (teda trávna, ďatelinotrávna a trávna siláž)
1,Siláž kukuričná
Princíp výroby je v oboch prípadoch ten istý. Je ro rovnaké ako keď vyrábaťe kyslu kapustu. Aj tú keď dobre nepotličíte a nezabrániťe prístupu vzduchu tak začne jednoducho hniť. Samozrejme náklady sú tým vyššie čím sa menšie množstvo vyrobí. Môžeťe ju vyrobiť aj v sedem decovom poháry, ale aj vo vysoko objemnej silážnej jame.
V oboch prípadoch ako najväčší problém pri malovýrobnom postupe vidím správne porezanie hmoty (v oboch prípadoch). V prvom prípade, teda pri kukurici, je porezanie hmoty nevyhnutné, nakoľko je potrebné narušenie stebla ale aj semien - zŕn, kukurice na zaistenie potrebného množstva ľahko skvasiteľných cukrov za účelom usmernenia kvasenia v správnom smere (aj kapustu do sudu musíme pokrájať).
Náklady na výrobu sú značné, pokiaľ si kukuricu ako správny slovák nezadovážime musíme si ju dopestovať na vlastnom poli. Musíme počitať s tým, že nás niečo buďe stáť orba, príprava pôdy, siatie, zber a porezanie hmoty. Pokiaľa tieto veci máme môže nám prácu uľahčiť aj stará rezačka teda sečkáreň, po starých rodičoch, táto sa dá dobre prispôsobiť na motorček a robota odbúda ľahko. Dbajte na to, aby ste podrvili aj semená kukurice, ktoré musia byť rovnomerne zastúpené v jednotlivých vrstvách hmoty. Takto pripravenú hmotu môžeme natlačiť do paliet (ako uvádza kolega), alebo aj do sudov 200 litrových. V zime to naložime na prives a je postarané. Ak dodržíme nasledovné zásady silážovať sa dá aj do igelitových vriec. Tu vidím ako problém slabé natlačenie hmoty, čo môže mať za následok nežiadúce kvasenie. Odprúčam pridať aditívum v podobre jednoduchých cukrov. Poprípade je možné zakúpiť rôzne aditíva na chemickom, mikrobilogickom, princípe aj voľne na internete. Tieto by som odporúčal pridať v druhom prípade, teda pri výrobe trávnej siláže.
2, Výroba siláže o vyššej sušine (senáže). Trávna, ďatelinotrávna, lucernová.
Princíp výroby je rovnaký ako v prvom prípade pričom náklady na malovýrobu sú podstatne niššie ako pri kukuričnej siláži.
Prvoradé pre dosiahnutie kvalitnej siláže je mať kvalitné suroviny na vstupe. Teda mladú trávu, ďatelinotrávu, ďatelinu, alebo lucernu. Najlepšie na silážovanie v malovýrobných podmienkach je tráva a ďatelinotráva. Samotnú lucernu a ďatelinu, by som Vám nedoporučoval silážovať, nakoľko je možne ľahko prešvihnúť srávnu fenofázu, teda štadium zrelosťi a správny obsah sušiny.
Kvalitnu siláž o vyššom obsahu sušinu dosiahneme jednoducho. Pokosenú mladú hmotu trávu (pokosite doma trávnik, susedovu záhradu) pozberáte, natlačite do suda, zabránite prístupu vzduchu a o cca 21 dni je siláž hotová.
Strašne veľa ľudí býva v mestách. Okolo bytoviek sa pokosi strašne veľa trávy, použivame krovinrezy, záhradné kosačky a všetká táto hmota ide na kompost. Prečo ju nevyužiť takýmto spôsobom. Pričom táto tráva je ideálna na výrobu siláže nakoľko je na drobno nasekaná a je dá sa povedať zadarmo.
Silážovat trávnu hmotu môžme troma spôsobmi.(rezanú, nerezanu, rezanú po zavednutí)úPre správne silážovanie tráv je potrebné dodržať tieto zásady:
1Ak budeme rezať po pokosení, teda necháme trávu zaschnúť a potom režeme a konzervujeme:
-Nechať hmotu aspoň 6 hodín zaschnúť
-Zberáme hmotu pred kvitnutím.
-Možeme hmotu aj prevrátiť, no nie je to pravidlo.
2Ak úkon kosenia spojený aj z rezaním. Krovinorezy mulčovače atď.
-Nechať hmotu schnuť max. 2 hodiny (pri hustej hmote aj viac)
-Zberáme pred kvitnutim teda mladý porast.
-Dbáme na čistotu. (pri hrabaní neberieme lístie, kameňe, ZEM, atd.)
3Silážovanie nerezaniej hmoty.
3
-Porast musi byť mlady max 15 cm.
-maximálna čistota
-zavedanie hmoty max 6 hodin.
Dalšie spôsoby silážovania sú na pricipe veľko objemných balíkov a ich balenie do fólii. Silážovanie do veľkoobjemných vakov atď, týchto metód je strašne veľa ale pricíp zostáva stále rovnaký. DODRŽUJTE VŠETKY ZÁSADY AKOBY STE TLAČILI KAPUSTU DO SUDKU.
Záverom mi nedá pripomenúť ešťe jedno pravidlo: Dbajte na to, aby ste spolu s trávov nepridávali aj nečistoty, tieto môžu konzervačný proces narušiť.
Samozrejme výživne hodnoty sú pri každom spôsobe silážovania rozdielne. Orientačne sú uverejňovane asi každý rok v poľovníckych časopisoch pričom závisia od veľa premenných činiteľov. V krátkosti pláti,že pokiaľ sa silážuje zlá hmota vysledok bude ešte horší.
Dôležite hľadisko nie je len posudenie nutričných hodnôt ale aj posúdenie ditetichých vlastností krmív na ktoré sa v našej praxi často zabúda.
Rovnako dôležite je aj posúdenie vhodnosti krmív pre danú zver, aby sme podávaním monodiety nedosiahli negatívny jav acidóz, alebo alkalóz, atd.
Takto by som v krátkosi zhrnutl môj pohľad na silážovanie a jeho praktické využitie pre poľovnictvo. Vedel by som tu popísať ešte pár strán, ale ak niekoho zaujíma niečo viac(o výžive zvierat atd.), nech ma kontaktuje.