Kde sa podľa Vás lepšie žije drobnej a aj inej zveri, v AU alebo SK? Rozvoj poľovníctva na Slovensku je na zamyslenie - diskusia

Vynikajúce porovnanie ! Ja už roky upozorňujem na nízku biodiverzitu našej poľnej krajiny a bijem do ŠOP ,"vlkárov" a podobných, ako je napr. SOVS s tým, že toto je skutočný problém, a nie ich vymyslené problémy s lesným hospodárstvom a ochranou veľkých šeliem a dravcov a sov. Preto tvrdím , že problém sa nevyrieši, kým sa zo zákona neurčí max. výmera jednej poľnohospodárskej kultúry na najviac 5 ha (pri pohľade na rakúsku či nemeckú poľnú krajinu -tie poznám aj osobne- sa mi však aj to vidí príliš veľa). Bohužiaľ tento kryptokomunistický model poľnohospodárstva vyzerá v súčasnosti neotrasiteľný. Ak to nedostaneme príkazom (alebo ako podmienku pre dotácie) z EÚ ,tak sa s tým asi nepohne. Toto by si mali všímať páni a dámy z európskej komisie pre ŽP ,a nie len vlka ,rysa, medveďa ,orly,sokoly atď.. Čo však môžeme očakávať od eurokomisára pre ŽP , ktorý je ekonóm...?!To je obdobné ako náš "náčelník" elektrikár ...

Ak sa jedná o vylepšenie modelu poľnohospodárstva a zároveň o zlepšenie biodiverzity našich polí, tak by sa to malo financovať nielen z prostriedkov MPaRV ale aj z peňazí MŽP .Lenže tí míňajú ťažké prachy na debiliny ako je zonácia tzv. národných parkov a medvedie zásahové tímy ....Pardon, aj MPaRV míňa peniaze na debiliny .Hlavne na udržiavanie postkomunistických družstiev a iných poľnobarónskzch objektov nad hladinou.Popritom tieto vlastne krajinu a jej biodiverzitu len poškodzujú ...

Lysec, pozemkové úpravy sú schválené vládou v 720 katastrálnych územiach. Od roku 2019 sa neuskutočnili ani v jednom. Problém je klasický: nie sú peniaze...

Možno by stačilo vytvoriť trh s pôdou tým, že sa urobí na celom Slovensku komasácia , čiže sceľovanie pozemkov jedného vlastníka. Tým by sa vytvorili podmienky pre vznik menších hospodárstiev - rodinných fariem a to by znamenalo aj vyššiu biodiverzitu v poľnej krajine. To by však o tom nesmeli rozhodovať poľnobaróni a neokomunistická verchuška , ktorá ich v prežívaní týchto pohrobkov JRD a ŠM podporuje.

Tak som včera večer sedel s termovíziou na jednom poľnom posede. Posed je umiestnený na rozhraní dvoch poľných lánov. Vpravo je momentálne asi 12 ha trojdňové strnisko po lucerke, vľavo asi na 15 ha 30 cm vysoká lucerková mládza. Pred posedom je údolíčko a za údolným predelom je asi hektárová extenzívne obhospodarovaná lúka , čo znamená , že zastúpenie rastlín na lúke je prirodzené, alebo aspoň veľmi blízke prirodzenému zastúpeniu. Vôbec ma neprekvapuje , že na strnisku vpravo som pokiaľ termo dovidelo videl množstvo svietiacich bodov (myší) v hustote cca 6-8 /ár. Vľavo v lucerkovej mládzi bolo vidieť sem tam svietiaci bod , ale pochopiteľne len tam, kde bol jej porast nižší, resp.prerušený koľajou po poľnohospodárskom mechanizačnom prostriedku .Viem však, že aj tento lán je prevŕtaný norami hrabošov v hustote najmenej 1 nora na m2... Čo ma však prekvapilo dokonale, bola skutočnosť, že na spomínanej lúke nesvietila MYŠ ŽIADNA !!! Ako to teda tvrdia tí naši poľno tzv."hospodári, ŽE z BIOPÁSOV SA IM DO OKOLITÝCH KULTÚR TLAČIA HLODAVCE ????!!!! Nie je to skôr tak, že v biopásoch je hlodavcov menej preto, lebo vhodnejšie podmienky nachádzajú v porastoch kultúrnych plodín ???!!!!

Keď som čítal príspevky, videl som, že sú tu nejaké popisy stavu a nejaké "možno"-návrhy. Ak by niekto chcel predložiť návrhy na zmenu legislatívy, predpokladám, že tie "možno"-návrhy riešenia by neprešli. Vidím to tak, že je potrebné najprv zistiť fakty. Prečo je to tak a v druhom kroku podať návrhy na zmenu. Dnes som sa dočítal, že nórsky losos, teda losos chovaný na farme je najviacej jedovaté jedlo, minimálne ryba. Lebo pri chove sa používajú na dezinfekciu rôzne prostriedky a dokonca je aj geneticky upravený tak, že dospieva dvojnásobne rýchlejšie... Vziať vzorky vnútorností, porovnať výsledky rozboru so vzorkami s rôznych krajov a krajín a vyhodnotiť ich. Tak nejako by som si to predstavoval. Lebo inak sa tu budeme pretláčať, kde je pravda, či je za tým chémia, alebo veľké plochy monokultúr, alebo predátori, alebo autá... Je úplne možné, že všetko spomenuté má vplyv. Ale v akom pomere? Čím začať? A mimochodom, nezabudnime, že v prvom rade potrebujeme zachrániť planétu pred zničením, lebo ochranári chránia predátorov a to, že sa zo Zeme stáva púšť nevidia... Prajem veľa úspechov.

Nedá mi ! Včera som v rádiu zachytil, že MŽP SR ,chce ,aby sa v rámci nášho predsedníctva EÚ riešila v okruhu problematiky životného prostredia o.i. aj biodiverzita ! Rozumiete niekto tým pokrytcom ? My chceme riešiť európsku biodiverzitu a popritom na najmenej 50 % plochy štátu, čiže na PPF máme jednu z najnižších biodiverzít nie že v Európe, ale dovolím si tvrdiť, že aj na svete !!!To už nie je diverzita života ,ale skôr kus prírody (cca 20.000 km2) v predsmrtných kŕčoch !!!Zrejme sa im znovu (ako obyčajne) jedná len o (zatiaľ nesprivatizované!)lesy a popritom naše lesné hospodárstvo je určite na úrovni aj tých lesnícky najvyspelejších štátov EÚ ...Drzí hlupáci - to je jediné čo ma napadá !

Všetko záleží na ľuďoch. Pokiaľ nebudú opatrenia v zákone a dotácie nebudú viazané na tieto zmeny nikdy tu nebude nikto hľadieť na kultúrne dedičstvo a jeho zveľaďovanie. Funkcionári čakajú,že členská základňa ich bude podporovať a sami nám nepomáhajú.Zmenili kritéria chovnosti a dokázali podľa tabuliek určiť kvalitatívne triedy,NKS zveri,ktorá v našich revíroch nežije.Jednalo sa o nás bez nás.Potrebovali zvýšiť poplatky do SPK, ale zabudli zarátať Losa,Mamuta a všetku zver čo tu voľakedy žila. Pred pár rokmi sme chceli iniciatívne na chovateľskej rade petíciu to nie - každý musí jednotlivo podať písomnú žiadosť. Zabudol som jednu podstatnú vec naši funkcionári nechcú tlmočiť naše požiadavky , lebo by sa im menej ušlo z týchto finančných prostriedkov. Všetko ste už písali, remizky ,ochranné pásma od vodných zdrojov, zúrodnené pasienky a lúky čo sa na nich dopestuje 80% sa spáli v elektrárni a naše dotácie tiež.Pýtam sa dotácie poľnohospodárom prečo ,keď nechcú v týchto požiadavkách ustúpiť a praj ide našim hore o zachovanie kultúrneho dedičstva , ale zver si musíme kúpiť ,zazveriť a potom môžeme poľovať. Všetci hore sediaci za naše finančné prostriedky začnite presadzovať aj naše záujmy,zdvihnite si zadky a pozrite sa na monokultúry v poľ.revíroch a tam má prežiť malá zver. Autá používajte a zúčastňujte sa Chovateľských rád a počúvajte ľudí a ich problémy. Treba tieto problémy niekde prezentovať, vyvodiť závery a hlavne ich treba riešiť.(Treba ich chcieť riešiť) Všetkým - LOVU ZDAR!!!

Belgie nevím jak jsi starý ale pamatuji doby jako malej kluk kdy se zaváželo ve velkým zadarmo :-)) a bylo to všude protože z JZD se toho dalo sehnat dost a hlavně si pamatuji ty kvanta zrna po žních co na polích zůstávali.A na polích ty sajrajty byli taky i když asi né v takovým množství i když a plno chlapů co to rozváželo odešlo na raka tak že asi to žádný ekologický vodičky nebyli

nemusia tie lány zmenšiť. stačí prepásať, prekrižovať 3-4 m. širokými pásmi inej plodiny na každých pomedzme 200 metrov, napr. v rámci greeningu so zasadenou facéliou, horčicou, lucerkou a pod.? je toto reálne riešenie? Využitie obsahu pásov: na zelené hnojivo ak ponechá do zimy, na krmenie ak má živočíšnu výrobu, magnáti môžu ponechať úhorom. A každé dva tri roky to posunúť o pás vľavo či vpravo .... a na zvyšných plochách nech sa preháňajú traktory.

Batuska ja nespochybňujem chemizáciu pozri môj príspevok 11. 3. o 17:56 tam píšem že stvavy zajacov sa nám začali dvíhať po začatí bio pestovania teda po ukončení používania pesticídov a ani nespochybňujem to, že keď povieš v že v 200 ha láne kukurice alebo repky zajac žiť nebude. Ja len hovorím že keď už su pred zver klaďené takéto prekážky tak jej treba pomôcť aspoň ako môžeme. Ale neviem čo myslíš pod tým že chceš niečo dosiahnuť. Myslíš že dosiahneš to že sa rozorú 200 ha lány a budú sa robiť 5 ha? A tie 300 koňové traktore za 200 tisíc euro ostanú stáť na dvoroch a pôjdu si kúpiť zetore vhodné na obrábanie parcielok? Sa zobuďte najväčšie farmy vlastnia skupiny ktoré sú veľmi blízke vládnemu korytu. Tie si proti sebe zákony robiť nebudú.

Páni poľovníci, ako a čo chceme dosiahnúť, keď negatívne vplyvy chemizácie v poľnohospodárstve na drobnú poľovnú zver spochybňujú poľovníci z našich radov...., píšete tu o napájačkách a kŕmení..., tá zver tu žila stáročia a vedela sa vysporiadať s kade čím (čím väčší predačný tlak, tým vyššia reprodukčná schopnosť, v 1965 sme tu mali povodeň celé revíry 3m pod vodou a za dva roky sa strielali zajace na stovky), ale s otravou nie.... Taký istý vplyv to má aj na ľudskú civilizáiu, nikdy nebolo toľko národových ochorení, znížená schopnosť reprodukcie u mladých ľudí...., určite to nie je spôsobnené nedostatkom príjmu tekutín, alebo potravín v "rozvinutých krajinách", práveže je to nadbytkom týchto produktov, ale v akej kvalite (plné pesticídov)? Je normálne aby králik domáci odvrátil hlavu od kuchynských zbytkov surovej mrkvy a kapusty kupovanej v hypermarkete a nedotkol sa jej tri dni? Nespochybňujem premnožených "krivozobcov",ale myslím si, že to nie je hlavná príčina vyhynunia drobnej zveri v našich revíroch......

Belgie zavlazovacie kanale mame aj my ale este sme popridavali aj napajacky tak aby bola voda od seba maximalne cca kazdych 300 m a ver tomu osvedcilo sa nam to. V minulosti u nas tiez napajacky neboli a strielalo sa 600-800zajacov za polovacku. Ale bohuzial case sa menia a ked chceme nieco mat musime pre to aj nieco urobit. Ako hovori Leon 15.3 o 19:41.

Drobná potřebuje vodu a krmení když jí to nedodáš už v srpnu tak nepřežije a je z toho jenom krmení pro dravou a prasata,protože dnes jsou pole už v srpnu mrtvá zem jak se sklidí plodiny tak se to postříká aby ani plevel nerostl a jak by tam pak mohla drobná přežít

lovec84 nikto tu nešomre, hladajú sa príčiny. Určite nebudeme robiť v revíri napájačky, keď máme v revíri xy zavlažovacích kanálov, kde má zver celoročný prístup k pitnej vode....., tak ako aj v minulosti.

My mame uz asi 5 rokov zriadene po revire napajacky ktore pocas letneho obdobia pravidelne doplname a je vidiet, ze sa to na drobnej hlavne zajacoch odzrkadluje. Pani treba skusat nie len na nieco neustale somrat.

Gabo ma naviedol na daľší problém, a tým je hustota dopravy a cestnej siete. Tam kde prešlo za deň 500 áut pred 20 rokmi, prejde dnes 5000 áut. ale pachové ohradníky je nákladné pre združenia robiť a udržiavať. a otázne je či v prípade zajacov pomáhajú. A spraviť kmeňové stavy na dravce...no asi nie márna otázka na zamyslenie. ale tu už by to narazilo asi na ochranársku lobby...

Páni čo sa použivalo pred rokom 89 v poľnohospodárstve aká chemia ?, postrekovalo sa na poliach,postriekavalo sa z lietadiel,postrekovali sa lesy proti škodcom boli to prípravky ktoré su už v dnešnej dobe zakázane a čuduj sa svete bolo plno drobnej zvery ,netlmilo sa toľko lišok ako dnes a k tej pôde pozrite si na sat.mape okolie Michaloviec a ďalej na východ su tam remízky ,voda ,male plochy na výsev a drobnej zveri je čím ďalej tým menej,čím to asi je ??? Tým že na 20km trase popri ceste napočítam cez 100 ks rôznych krivozopcov,a nehovorím o cudzom vtáctve ktoré si už našlo aj zimovisko na Zempli.Širave a okolí.

Belgie: To ,že sa u nás použivajú niektoré prípravky a v okolitých štátoch nie môže byť často iba vec legislatívy ,alebo dopyt trhu na SVK.

Lysec, ja nie som poľnohospodár, takže sa v chémii aplikovanej v poľnohospodárstve ťažko orientujem, ale u nás v združení máme aj poľnohospodárov, ktorí tvrdia, že u nás na Slovensku je možné používať ešte postreky (aj ich pomenovali), ktoré sú už v iných krajinách dávno zakázané (uvádzali práve Maďarsko, Rakúsko), zaujímavé, že únia nám zjednotila zakrivenie uhoriek a banánov, ale v chémii je zatiaľ chaos...., zrejme cielený chaos....

Sager : tá chémia na kvalite našej poľnej krajine určite nepridáva, ale používa sa zrejme aj v zahraničí kde sa hospodári tradičným systémom rodinných fariem. A keďže tam sú stavy drobnej zveri uspokojivé (alebo aspoň určite vyššie ako u nás), za hlavný problém preto považujem nízku biodiverzitu našich polí vyplývajúcu hlavne z príliš veľkých výmer jednej kultúry.Navyše mali by sa používať len prípravky, testované na neškodnosť voči včelám a teplokrvným živočíchom (s výnimkou insekticídov a rodenticídov ,samozrejme).Belgie - zaujímavý postreh čo sa týka stavov líšky - jej pokles som v ostatných dvoch rokoch zaznamenal aj u nás a neviem si ho vysvetliť,musím však zistiť či aj naši PP (prznitelia pôdy) aplikujú rodenticídy,zatiaľ som to nezachytil. Ale je možné aj to, že pokles stavu hrabošov spôsobilo u nás aj to, že zvýšením výmery kukurice a repky ubudlo pšenice a jačmeňa či triticale. Myslím si totiž, že kukuričnisko či repkovisko je pre hraboša určite menej zaujímavé ako typické nízke obilniny.

Škody spôsobené zverou poľnohospodárom sa už niekde platia, ja sa chcem dožiť doby, keď sa budú vyčíslovať škody spôsobené poľnohospodármi na zveri.....

Sager za Tvoj príspevok z 19:04 dávam palec hore! Presne si to vystihol. U nás po žatve, len čo sa zazelená 5cm burinka už behajú traktory s postrekovačmi a neprežije ani mravec - za dva dni je strnisko ako Sahara, kde sú vtedy ochranári??????

Jastrab, revír máme okolo 1800ha (tak ako pred 10timi rokmi) a lišok lovíme okolo 20-25 ks (vychádzky do revíru sú dosť intenzívne, ale stáva sa, že na 5-6 vychádzach líšku ani nevidím). Pokles stavu líšok v našom revíri je následkom nízskych stavov drobnej zveri a hlavne hrabošov. Odkedy "gazduje" na roliach nový poľnosubjekt nevidieť na strniskách ani myši. V minulosti, keď som zalahol na strnisko pri love líšok mi cez nohy často prebehla nejaká myš, minulý rok som myš ani nepočul....

Aby sme boli objektívni musíme priznať, že na úbytok drobnej zveri majú vplyv nie len zmenené biotopy - veľké niekoľko aj sto hektárové parcely monokultúr, ale asi podstatný vplyv má neúmerne vysoká chemizácia poľnohospodárskej krajiny. Či sú to insekticídy, fungicídy alebo herbicídy. Tieto chemické látky sa dostávajú z pôdy a rastlinstva do živočíchov a nielenže spôsobujú ich akútne otravy, ale nepriaznivo ovplyvňujú ich reprodukciu. V 70 rokoch minulého storočia boli vysoké stavy drobnej zveri. JRD tak isto používali metódu veľkoplošného poľnohospodárstva, ale cukrová repa sa ručne pretrhávala, kukurica plečkovala, hnojilo sa maštaľným hnojivom, chémia sa používala minimálne. Prišla "moderná doba", začala sa regulácia zamokrených lúk a moderné spôsoby obrábania a prípravy pôdy chémiou. V dnešnej dobe sa chémia používa v predsejbovej príprave pôdy, morí sa osivo, postrekuje sa proti burine, hubovým chorobám, hmyzu, pred zberom úrody atď. Hnojí sa výlučne umelými hnojivami, maštaľný hnoj poľnohospodári nemajú, lebo živočíšna výroba sa im finančne neoplatí. A najhoršie na tom je, ako píše vo svojom príspevku Belgie, že nie je inštitúcie kde by sa človek dovolal spravodlivosti.... Spravodlivosti voči prírode a zdravému životnému prostrediu a to nie len pre zver, ale aj pre druh nazvaný Homo sapiens.

Belgie,aký velký revír máte a kolko škodnej lovíte ročne?

Zaujímavá téma, skúsim vám opísať históriu drobnej zveri v našom revíri za posledných desať rokov. Diviačiu zver sme v revíri nemali ani v súčasnosti nemáme. Pred desiatimi rokmi sme lovili + chytali okolo 150 - 180ks zajacov a lovili okolo 120 - 140ks bažantov ročne. Za desať rokov sa v našom revíri nič iné nezmenilo, ani výmera políčok, škodnej lovíme ako predtým, ani iné tu opisované vplyvy. Jediné čo sa zmenilo a to poľnohospodárky subjekt. Väčšinu pôdy začalo obrabať rozpínavé družstvo zo susednej obce s novou technikou a ešte väčším množstvom chémie ako dovtedy. V revíri za prvé tri roky pôsobenia tohto subjektu drobná zver zmizla pred našimi očami a najhoršie na tom je, že nie je inštitúcie kde by sa človek dovolal spravodlivosti.... Vlani sme mali dve polovačky počas ktorých sme videli asi 5 zajacov (zajaca už asi 4 roky vôbec nelovíme) a ulovili dokopy asi 30 bažantov.....

Lysec - dnešným príspevkom t.j.12.3.2016 o 18:01 ako keby si mi čítal z duše. Keby to admin dovolil, dal by som Ti zaň milión hlasov.

Mysho22 - ja žasnem !Musíte byť veľmi mladý ak si myslíte, že naše JRD vznikli dobrovoľne. Vlastne áno, vznikli dobrovoľne ,ale ako to za komančov chodilo : dobrovoľne nasilu.A rakúski roľníci sa nikdy dobrovoľne do takých kolosov nespoja ,pretože by sa tým spreneverili svojim predkom, ktorí ich pôdu nadobudli.V prípade Rakúšanov je preto správne hovoriť o roľníkoch, pretože ich roľník má k svojej pôde citový vzťah, kým tí naši "poľnohospodári" väčšinou užívajú cudziu pôdu (na základe smiešnych "nájomných" zmlúv) a tak sa voči nej aj správajú.Miesto pojmu poľnohospodári by som radšej použil iný (pejoratívnejší)výraz, ale to by ma admin zrušil.Rakúski ,ale aj iní roľníci v krajinách kde nezažili Veľký Február si zakladajú na tom ,že hospodária na dedovizni, kým tí naši prznitelia pôdy a života v poliach majú záujem len za každú cenu z pôdy vytrieskať maximum. Trochu ich na chvíľu vyviedlo z miery, že už nemôžu chodiť si sťažovať na OV KSS na 6 najväčších nepriateľov socialistického poľnohospodárstva , ktorými sú nedostatok náhradných dielov , akákoľvek drevinná vegatácia a štyri ročné obdobia. Tak si teraz našli hlásnu trúbu - Slovenskú poľnohospodársku a potravinovú komoru ...A tiež žasnem nad tým, že podľa Vás slov.poľnohospodárstvo nie je príliš odlišné od rakúskeho (Vy ste asi tú kasovu snímku zo satelitnej mapy prehliadli). Treba presadiť komasáciu pozemkov a umožniť existovať na menších celkoch normálnym "roľníkom",tak ako sa hospodári na rodinných farmách všade tam, kde sa nesmela pôda trieštiť medzi dedičov (ako sa to dialo u nás podľa drbnutého uhorského práva)...

Vysoke stavy diviacej maju urcite svoj nemaly podiel na plieneni hniezd bazantov a nemal by sa tento vplyv podcenovat. To iste plati i o dalsich predatoroch. Ak vsak porovnam roky 70-80te so sucasnostou neda sa povedat, ze by predatorov v minulosti bolo menej, aj napriek tomu boli stavy drobnej zveri niekolkonasobne vyssie ( zajac, bazant, jarabica, prepelica, kralik...). Cela problematika je samozrejme zlozitejsia a kazdy z faktorov ju nejako ovplyvnuje.

Batuska nepovedal ny som to celkom tak ako ty hovoris ze je to vsetko o sposobe hospodarenia. Ze velke lany. Skus sa raz posadit pri koseni slnecnice a ked tam budes az do dokosenia celej parcely tak uvidis kolko od tial povyletuje bazantov. U nas nie su az tak velke parcely nachadzaju sa tu remizky vetrolami a medze zamokrene lokality s trstou a predsa u nas bazant stagnuje. Skor je to tymi uz dolu spominutymi predatormi a tiez stavom diviacej.

Nebolo by dobre, aby sa tu vyvolala euforia nenavisti voci mysiakovi, ktoreho podiel na nizkom stave drobnej zveri je tak zanedbatelny, ze sa snad ani neda oznacit percentom. Je potreba venovat pozornost sucasnemu sposobu polnohospodarstva - od rozsiahlych monokultúrnych sterilných lanov az po barbarske obkazanie remizok za ucelom ziskania vyssej dotacie. V Rakusku je jasne nastavena dotacna politita aj s ohladom na biodiverzitu krajiny a to je ten zasadny rozdiel. Hovori sa, ze ryba smrdi od hlavy. Odzneli tu velmi dobre podnety, ktore by bezpochyby radikalne zlepsili podmienky pre zivot drobnej zveri - (Sager, mysho22 a dalsi). Ak vsak aj v tomto procese nezohra svoju vyznamnu ulohu stat a nenastavi legislativne procesy, ako i dotacnu politiku tak, aby zohladnovala funkcnost celého ekosystemu, nadalej to zostane iba v rovine hladania nevinnych vinnikov...

Este treba k povodnej otazke kde sa zije drobnej zveri lepsie je treba podotknut ze okrem uz spominanych velkostiach parciel a ovela nizsiemu predacnemu tlaku si v Rakusku nikto nedovoli vencit psov kde sa mu zachce, lietat po poliach na stvorkolkach kade sa mu zapaci vyhodit smeti do lesa ( co je v poslednom case take slovenske). Takze okrem uz spomenutych benefitov tam ma zver aj ovela viac kludu.

Doslova a do pismena mizne. Zajtra máme sčítanie... Nebude moc čo sčítavať

Neviem ako inde ale na východe slovenska sa stali nedavným hitom bioelektrárne a tak poľnohospodári prešli z pšeničných a jačmených lán na kukuricu,cirok,a v poslednom období na travnaté lúky všetko to čierne smradľavé svinstvo ako odpadný produkt z ,,bioelektrárni " sa vyváža opäť na polia a lúky ako môže v jarných mesiacoch prežiť zajačik alebo mlade kuriatko bažanta na poli keď dostane spršku čierného bordelu.Keď sa vrátim niekoľko rokov dozadu určite to vidite aj u Vás máme tu čajky,kormorány,premnožené jastraby,myšiaky,kane,sojky a neskutočne sa darí bocianom zakázal sa lov mačiek .Bažant a zajac sa z poli stiahol do lesa kde predtým nikdy nebol, žiaľ je to smutný pohľad že nám pred očami mizne drobná zver.

Tiez som videl ako bocian prehltol mladeho cca 25 cm zajacika.

Lovec84, ja k tým bažantom pridám aj zajace, teda ich mláďatá. Taký myšiak, kaňa, ale aj volavka ich zbiera ako lentilky. Kto videl, vie, kto nevidel, možno neuverí, ale je to tak. A úkryt hľadajú ťažko, pretože pred leteckým snímkovaním sa veselo kosia rákosy a aj tie posledné zvyšky burín, čo máme, lebo dotácie...

Páni treba si uvedomiť jedno Rakúske poľnohospodárstvo a Slovenské nie je príliš rozdielne ,ale rozdielny je systém nájmu prípadne združovanie pozemkov pod hlavičkou RD poťažmo bývalého systému JRD verím ,že ak by sa v rakúsku vedeli spojiť poľnohospodári do podobných družstiev tak ich model hospodárenia nebude o moc lepší. Druhá strana mince treba pozerať na hospodárenie aj z pohľadu poľnohospodára ktorý má o tretinu nižšie dotácie ako rakúšan nemec holaňdan či iný člen EU s vyššou dotačnou politikou tak isto treba prihliadať aj na hospodárenie kedy sa náklady na výrobu zmenšujú pri veľkoparcelovej výrobe ako pri hospodárení na menších políčkach. Ďalší problém bude večná nedohoda medzi poľnohospodármi a poľovníkmi už len z toho dôvodu ,že k poľnohospodárom bude naklonená vláda vďaka ich príspevkom do štátnej kase mnohonásobne vačším ako poľovníci dokážu vyprodukovať.

Batuska vobec nemyslim mysi a hrabose ale mlade bazanty. A nie len mysiaky ale aj ostatne drave vtactvo a krkavcovite vtaky. Tym nikoho nenabadam na ich lov len poukazujem na to, ze tiez nemalou mierou prispievaju k znizovaniu stavu drobnej. Sager na obrabanie traktormi s vykonom cez 300 koni plus prislusnou mechanizaciou za ne su idealne parcele minimalne 30 ha. Idealne 50 a viac. Co sa zajacov tyka tak ich stav sa u nas zacal zvysovat po zavedeni pestovania bio polnohospodarskou spolocnostou.Teda bez pesticidov.

Ako tu už bolo povedané vytvoriť vhodné biotopy pre drobnú zver je možné znížením parciel napríklad na 10 ha a nastavenie dotácií tak aby sa vyplácali len na plochy menšie ako 10 ha. Logika je v tom, že ak je viac menších plôch jednej kultúry, náklady na ich obrobenie sú väčšie než obrobenie takej istej kultúry na jednej veľkej ploche. Ak zoberieme modelový príklad, že parcela má 100 ha to je rozmer 1000 m x 1000 m tak ju rozdeliť na 10 parciel 100m x1000m a striedavo ich obsiať (napr:. jačmeň, kukurica). Podľa mňa plocha 10 ha (100m x1000m) je dostatočne vhodná aj na obrábanie a využitie súčasných veľkých mechanizmov. K navýšeniu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny sa malo pomôcť aj zavedením úhorov na 5 % ornej pôdy a vyplácaním dotácií na tieto plochy. Avšak súčasná slovenská "agromafia" v tom vidí iba ďalší spôsob ako prísť k zisku a nie navýšiť biodiverzitu krajiny. Prax je taká, že úhorom sa nechávajú ucelené veľké plochy obrábané mechanizmami, že ani zelinka tam nenarastie. Sú to úhory bez porastov. Pre drobnú zver nemá takýto úhor žiadny význam, ale dotácie sa naň vyplácajú. Osobne som veľký pesimista, že by sa na Slovensku dal výrazne zastaviť úbytok drobnej zveri, pretože chamtivosť poľnohospodárov za okamžitým ziskom je neobmedzená, bez ohľadu na to aký to má vplyv na prírodu a drobnú zver, hoci väčšina z nich sú poľovníci.

lovec84...co ma spolocne mysiak s nizkym stavom drobnej zveri? Ci po drobnou zverou mas na mysli aj mysi a hrabose?