Problemom nie je ani tak pocet kusov zveri, ale jej prilisna koncentracia a nasledna neumerna denzita v miestach pestovania monokultur napr. kukurice, kde tieto polia maju rozlohu niekolko desiatok hektarov. Zvlast kriticke je to v miestach, kde sa polia stretavaju s podhoriami pohori a vrchov, kde sa jelenia zver rada stahuje koncom jesene a zdrziava sa do neskorej jari resp.jej velka cast aj pocas roka a diviaca zver uz v case, ked kukurice poskytuju dostatocne vysoku krytinu, v ktorej nasledne travia zvysok roka. Jej nasledny presun spat mozno krasne kazdy rok pozorovat po skoseni kukuric. Stavy zveri sa postupne zvysuju, ale nie je predsa mozne, aby sa v reviroch kde sa lovilo priemerne 50-60ks diviacej zveri rocne v sucasnosti lovil 2 az 3 nasobok stavu z pred 5 rokov. Taktiez sa v tychto reviroch s uzivnostou prudko zvysenou najma v dosledku sejby monokultur kukurice zacina objavovat aj dancia zver, ktorej pocty z roka na rok stupaju priam skokovo. Horske reviry taktiez zaznamenavaju narast poctu zveri, ale urcite nie v tak alarmujucom pocte ako napoveda snaha v priebehu 10 rokov zredukovat sucasne stavy zveri na polovicu. Narast poctu zveri v horskych reviroch je skor dosledkom teplych zim a intenzivnejsieho prikrmovania, v podhorskych reviroch s poliami je skor citelna kulminacia zveri z okolitych, vyssie polozenych revirov odkial zver migruje a to vzhladom na lahku dostupnost potravy, dostatok krytu a minimum predatorov v reviroch s monokulturami. Som zasadne proti rieseniu s takto intenzivnym odstrelom, mna osobne tesi, ze vidiet jeleniu ci diviaciu zver v jej prirodzenom, horskom prostredi nie je az takym sviatkom. V prvom rade treba prehodnotit dotaciami zdeformovany vysev monokultur v oblastiach s vyskytom jelenej zveri a zvysenie pouzivania alternativnej ochrany zo strany polnohospodarov napr. v podobe elektrickych oplotkov, ale aj obsievania vo vacsej vzdialenosti od lesa. O 50m kukurice menej by v konecnom dosledku prinieslo zisk v podobe mensich skod od zveri. Ono, tazko sa lovi, ked kukurica susedi s lesom a vysokej z nej trcia len usi, pricom diviaciu v nej od juna nevidno. Rovnako sa treba zameriat na lov prirastkov a holej zveri, zabranit lovu starych diviacic, ktory sposobuje rozpad socialnych struktur a premnozenie diviacej zveri, kedze do ruje sa dostavaju aj lanstiacky, ktore v dosledku teplych zim a prebytku potravy vrhaju aj viac krat do roka, v dnesnej dobe nie je nezvykle vidiet pasikave prasiatka aj zaciatkom decembra. Najvacsim problemom teda nie je pocet zveri, ale jej nerovnomerne rozsirenie a prilisna koncentracia v miestach casto aj mimo jej prirodzeneho vyskytu, par rokov dozadu boli ruje v kukuriciach raritou, rovnako ako aj medved na juhu SR. Odstrel nie je jedine a idealne riesenie, riesenim je prehodnotit sucasny system fungovania polnohospodarstva zalozeneho na cerpani dotacii na ukor vsetkeho ostatneho, nato treba tlacit. Je potreba prerozdelit plochy pestovania plodin na viacero lokalit, pomernym, rovnomernejsim sposobom a nasledne sa aj zver prestane koncentrovat na relativne malych plochach s velkou dostupnostou potravy, kde sposobuje skody. Zaroven vsak treba dbat na odborny odstrel s prevahou lovu samicej zveri a vysledky sa dostavia. Len samotny odstrel bez inych opatreni, ktore musia tvorit podstatnu cast predchadzania skodam nic nevyriesi, v konecnom dosledku len sposobi znizenie stavov v reviroch, odkial zver migruje a za potravou do inych revirov migrovat bude, pricom v nich bude nasledne doslovne hlusena. Treba zacat najma od polnohospodarov, myslim, ze dotacie su dostatocne stedre nato, aby sa dalo investovat aj do ochrany poli. Inac si zver opat odnesie nieco, co v konecnom dosledku ovplyvnuje a ovplyvnit moze najma clovek.