Predpokladám, že hovoríš o strhávaní spúšte guľovej zbrane. Strhnutie spúšte je vo väčšine prípadov spôsobené nervozitou a snahou čím skôr odpáliť ranu. Poľovníci ktorí sa s podobnou poľovnou situáciou stretávajú častejšie, berú to ako rutinnú záležitosť a v kľude ranu odpália bez strhnutia. Čiže hra nervov. Tu neurobíš nič, iba častejšie chodiť do revíru a vyhľadávať situácie, keď ti vyjde zver, namieriť na ňu nenabitú zbraň a "ako že" odpáliť ranu.
Ďalším problémom je technika odpálenia zbrane. Zbraň by si mal uchopiť tak, aby si ju (ak to dovoľuje situácia) nemusel vytláčať k cieľu svalami, ale aby si prirodzeným uchopením zbrane približne mieril na cieľ pri prirodzenom postoji tela. To zistíš jednoducho. Uchop zbraň a namier na cieľ. Potom zatvor oči a uvoľni sa, uvoľni telo. Potom otvor oči a pozri cez mieridlá, kde ti zbraň mieri. Obyčajne je to úplne inde ako je cieľ. Urob preto korekciu zmenou postoja nôh na zemi. Toto trénuj doma napr. v obývačke, na záclonu si zaves nejaký terčík. Najprv to rob pomaly a postupne zrýchľuj reflexné zamierenie. Sem - tam si prekontroluj zamierenie zavretím očí, ktoré som spomínal. Túto techniku (hovorí sa jej "sušenie")dobre využiješ aj pri nácviku s brokovou zbraňou. Zbraň dobre opri do ramena a pravou rukou nezvieraj pažbičku kŕčovite, ale drž ju iba primerane pevne. Spúšť sťahuj ukazovákom tak, že ju sťahuješ bruškom ukazováka (1. článok). Tým dosiahneš, že na spúšť vyvíjaš tlak skoro v osi zbrane, nie zboka. Ťah spúšte by mal byť rovnomerný a rana by ťa mala prekvapiť. Čiže vidíš, je to jednoduché. Akurát keď budeš doma sušiť, nezabudni vybrať náboje z pušky. :-)