Človek je fakt nepoučiteľný
Pri večernej posliedke revírom, som natrafil na ranne kalužište diviaka, pričom stopy smerovali rovno do mladiny, rozhodnutie bolo jasné, overiť vietor a zasadol som aj s jazvečíkom cca 20 metrov od kalužiska a od mladiny tak aby som mal čo najlepší výhľad. Začalo sa pomaly stmievať, keď som v mladine začul pohyb, že sa mi to nezdá potvrdil aj môj spoločník odložený pri ruksaku. Neváhal som a hneď som sa pripravil na streľbu, pretože z pohybu mi bolo jasné kto sa nám vracia do kalužiska. Zrazu som pred sebou takmer kolmo uvidel siluetu hlavy diviaka, ktorú monitorovala červená bodka v puškohľade, ale nebol som si istý ranou, nakoľko pred diviakom bol polom borovice a nechcel som riskovať zlu ranu, keď podišiel smerom ku mne a natočil sa na široko, umiestnil som ranu vzhľadom na svetelné pomery skôr na stred siluety ako nejak špeciálne vy mierenú a odpálil ranu. Po rane diviak vyštartoval a po čase všetko stíchlo, beriem jazvečíka a ideme na nástrel, farbu sme našli hneď, keďže 9,3x62 je v tomto nekompromisná, nasadzujem pomocníka a dohľadávame, po pár metroch nachádzame kúsok sleziny, diviak po asi 150 metroch si to nasmeroval do mladiny, pred ňou som to aj ukončil, hovorím si toto nemá význam nakoľko to bola asi 3 naša spoločná dohľadávka . Na miesto prichádzam po rane asi o 4 a pol hodiny neskôr s inými psami, aj keď viem , že nie sú moc na dohľadávku a z toho jeden ide prvý krát. Púšťam ich pred mladinou na farbu, a nič, čakám po par minútach 2 x jemný naznak zahlásenia a ticho, mladina mala asi 40 metrov šírku. Odhodlávam sa aj napriek obavám isť do vnútra, kde asi po 5 metroch nachádzam ležovisko avšak bez diviaka, farba zaschnutá, odhadujem že som ho tma vyrušil pri prvom pokuse. Postupujem smerom do mladiny s baterkou na čele, puška v ruke, švagor za mnou a stále diviaka niet ale ani psov, žeby nehlásili? Som asi dva metre pred koncom s tým že diviak sa mi stočil do černic, ktoré sú pre mňa s tejto strany nepreniknuteľné a tak stojím v mladine načúvam či nepočujem niečo keď zrazu okolo mňa prebehli asi na tri metre ,,obaja akože pomocníci“ a vpálili do černic, ktoré sa nadvihli a z fukotom a grúlením odtiaľ po nich vyštartoval diviak, chaos rýchle uskočenie od miesta pohybu, ktoré registrujem len podľa pohybu černíc a mladých bukov, zrazu pohyb asi pol metra vedľa nohy, hadžem tam zbraň, vidím rypák, kly, pálim, vedľa, chválabohu diviak sa stočil a späť do černíc, psy ani neviem kde skončili. Len viem že oba skuviňali. Vybiehame zo švagrom von z mladiny keďže sme boli tesne pri kraji a z ďaleka obchádzame černice, diviak je tam fuči, grúli, ale hovorím si dosť, bude zrejme zlá rana keďže žije po viac jak 5 hodinách od rany. Odchádzam domov s tým že dôjdem ráno, došli sme na svitaní, opäť púšťame psy, nazeráme a vidím že leží pár krokov odo mňa, zhasnutý. Uff, kanček 100-120 kg. Hneď vyvrhujem a zisťujem že rana išla šikmo po rebrach prestrelené tri, neboli načaté pľuca, potom smer slezina, ktorá bola celkom rozomletá, žalúdok, črevá a strela uviazla v zadnom stehne pod kožou. Podotýkam išlo o normu oryx 18,5 g 9,3x62, rana asi na 15-20 metrov. Dnes sa smejeme so švagrom, že ako to tam bolo, ale máme jasno, už nikdy viac v noci do mladiny. Blbosť sa nevypláca.
