Prispejem aj ja svojou skúsenosťou. Registrujem negatívne ohlasy o tom ako sa diviačia zver vábiť nedá. Moje poznatky sú nasledovné a zhrniem v nich viac ako dvojročné používanie vábničky Nordik Boar počas všetkých ročných období. Vábničku som si kúpil viacmenej zo zvedavosti. Keď som do nej prvý krát fúkol, rehotal som sa sám na sebe. Ešte viac som sa rehotal, keď som ju skúsil prvý krát v teréne. V popise práce s vábničkou predajca uvádza pozitívnu skúsenosť s občasným mliaskaním, ktoré má striedať samotné "krochkanie". Mliaskať po mojom vábení začal kolega poľovník, s ktorým sme boli na poľovačke spolu. Dopadlo to tak, že namiesto diviakov prišli salvy smiechu. A teraz už vážne. Po prvotných neúspechoch si dovolím tvrdiť nasledovné. Dopredu upozorňujem, že ide o moju osobnú skúsenosť, ktorá nemusí korešpondovať so skúsenosťou iných. Časom som si našiel tak nejako tú svoju "áriu" ktorú diviakom púšťam. Reakcia diviačice s diviačatami: Zatiaľ čo bez vábenia prichádzala na kŕmne miesto diviačica s mladými tak, že sa na kŕmenie nahrnuli najprv diviačatá a diviačica ešte nejaký čas krúžila v kríkoch okolo, fučala, vetrila a vyliezla na kŕmenie až následne, vždy keď som vábil to bolo presne naopak. S veľkým hrmotom na kŕmené miesto vybehla diviačica, zatiaľ čo diviačatá nechávala odložené v úkryte. Pôsobilo a pôsobí to na mňa vždy tak, akoby skrátka registrovala iné diviaky a diviačatá púšťa von až keď si preverí situáciu. Dôkaz o tom, že na vábničku diviačica reaguje je aj ten, že som niekoľko krát skúsil takú situáciu, že keď už sa diviaky kŕmili a následne odišli, začal som vábiť a diviačicu som niekedy aj 3-4 krát vrátil naspäť. Vždy to bolo za účasti veľkého fučania, vetrenia, hľadania... Lanštiaky: Lanštiaky reagujú podľa mojich skúseností na vábničku výborne, dôverčivo, často mám pocit že vďaka vábeniu strácajú aj posledné zvyšky svojej opatrnosti. Dospelý diviak: Tu musím skonštatovať neúspech. Počas dvoch rokov sa mi nepodarilo privábiť žiadneho starého pánka. Pripisujem to plachosti, skúsenostiam, opatrnosti dospelého kanca. Alebo to je skrátka moje zlyhanie a kanca privábiť neviem. Skrátka toho je oklamať asi veľmi ťažké. Možno si teraz poviete, že na vnadené miesto prichádzajú diviaky tak či tak. Ani zďaleka však nevábim len na takomto mieste. Najčastejšie vábničku používam keď v diaľke počujem prechádzať diviaky, ktoré nejdú mojim smerom. Musím skonštatovať, že sa mi často darí zaujať ich, otočiť ich mojim smerom. Hovorí sa, že vábiť je potrebné tým smerom, kam chceme vábenú zver dostať. Mne sa osvedčilo mať vábničku nasmerovanú normálne dole smerom k nohám, vábiť akoby "do zeme". Vábničku tiež používam úspešne v situáciách, kedy diviaky počuť ako obchádzajú vnadisko, ale z nejakých príčin sú príliš opatrné a nechcú vyliezť von. Pomáha to veľmi často, mám pocit že zaúraduje diviačia chamtivosť a ak zvuky z vábničky vyhodnotia ako konkurenčnú čriedu, letia von aby ostalo niečo aj im... Tretia situácia kedy vábničku používam je už vlastne také "zúfalstvo" Ak je situácia taká, že v horách je ticho ako v hrobe, nepočuť nikde nič, skúšam vábiť. Často sa mi stalo že po vábení sa v diaľke ozval lomoz a diviaky prišli. Niekedy možno náhoda, neverím však že vždy iba náhoda. Aby však môj príspevok nevyznel tak, že každý kto si kúpi vábničku bude mať odrazu s diviakmi každý večer kopec zážitkov. Zažil som situácie, kedy som diviaky z kríkov skrátka "nevytiahol", zažil som situácie kedy som mohol na vábničke zahrať trebárs Mozarta a nepomohlo. Každopádne však neľutujem ani sekundu že som si vábničku kúpil, nosím ju pri sebe do hôr stále a používam ju naozaj často. Nuž a k samotnému vábeniu: Striedam série krátkych "zakrochkaní" v počte 3-5 krát za sebou, počkám 2-3 minúty, zavábim opäť. Keď diviaky počujem, pridávam nepravidelne tiché mliasknutie a opäť vábnička. Žiadny ucelený vzorec, skrátka tak nejako intuitívne.. Úplne opačnú skúsenosť mám však napríklad s vábničkou Nordik Hind. O tej však až inokedy, možno v téme, do ktorej sa poznatky s ňou hodia:-)
