Čítam tu samé prkotiny. Ja to napíšem vážne. Počul si, koľko žije na Slovensku vlkov? Odhadom vraj 1500. Presné číslo nie je podstatné. A aká bola hubárska sezóna tohto roku? Mimoriadne dobrá. A nielen na Slovensku. Ľudia prečesávali lesy od maďarských hraníc po poľské a od českých po ukrajinské. Čo myslíš, kde bolo v tom čase tých 1500 vlkov? Ani ja neviem, ale Slovensko určite neopustili. Čiže - čo z toho vyplýva? Huby sme zbierali /a ešte určite budeme/ v ich teritóriách. V bezprostrednej blízkosti vlčích svoriek. A je známy prípad napadnutia? Ja som o tom nepočul. Takže aký strach z vlkov - celkom neopodstatnený. Ale nie o tom som chcel písať. Už dávno mi vŕta v hlave, prečo je to tak. A prišiel som na zaujímavý fakt - nás nikto nechce. Našu zoomasu - teda ako potravu. Potom nie zoomasu, ale homomasu - masu z človeka. Naše svalstvo, vnútornosti, kosti. Ale exkrementy áno - moč, pot,obsah čriev. Sme nejedlí. Okrem tých exkrementov. Ani pre ne nás však dravce nezabíjajú. Všetky ostatné živočíchy sú jedlé - od miniaturnych po najväčšie veľryby. Aj naši príbuzní - opice. Od najmenších po gorily sú tak bežne na jedálničku predátorov, ako ryby v menu kormoránov. Prečo? Dôvod je jednoduchý - potrava. Jej stav pred konzumáciou. Kým všetky živočíchy konzumujú neupravovanú potravu, my si ju upravujeme. Mrazíme, pečieme, varíme. Táto úprava zničí všetky mikroorganizmy v potrave a my konzumujeme "mŕtvu" potravu. Na rozdiel od vlka. Kým my ulovíme jeleňa a divinu z neho dáme do mrazáku, potom do rúry na pečenie a až potom poobedujeme, vlky strhnú jeleňa a hneď ho konzumujú - bez akejkoľvek tepelnej úpravy. "Živé" mäso a vnútornosti aj s parazitmi. Tak to robia všetky dravce. A výsledok? Naše "mäso" je stavané z mŕtvej potravy, preto má inú chuť, pre dravce odpornú. A naopak - mäso jeleňa je stavané zo živej, tepelne neupravovanej potravy, preto je pre vlky delikatesou. Hoci jeleň je vegetarián, ale tiež si nevyvára guláše z bukového lístia. Alebo líška, ako aj samotný vlk, tiež žerú neupravovanú potravu, čím sú pre vlky optimálnou, štandardnou potravou. Preto som presvedčený - ak pozerám dokumenty o šírení človeka po zemeguli - že jednou z podmienok, alebo prednosťou pred ostatnými primátmi, je varená strava. Pre ktorú nás dravce nechcú. Ani neochutnajú. Niektoré - okrem vlkov - aj napadnú človeka, ale neochutnajú ani gram. Príkladom je Pán Gejdoš z Liptovských Sliačov. Medveď ho ťažko zranil, vyškriabal mu oči, ale neskonzumoval ani gram. A mohol, pretože bol jednoznačne v presile, obeť bola dokonca v bezvedomí, pár kíl mohla z neho zožrať, našťastie, nestalo sa tak. Aj z tohto môžme hodnoverne usúdiť, že dravcom nechutíme. A to nám umožnilo putovanie po Zemi. Na rozdiel napr. od šimpanzov, ktoré považujeme za najinteligentnejšie tvory po nás, za to, že konzumujú živú potravu, sú pre dravce jedlé. Zo svojho teritória sa nemôžu pohnúť, pretože hneď po nich "pasú" dravce. Bariérou sú dravce a hendikepom jedlosť ich tela. U nás nie sú jedlé ani deti. Treba dodať, že aj u koristi sú jedlé iba mladé jedince, ešte nereprodukčné. To znamená, že aj pre vlky sú jedlé iba mladé jedince jelenej zveri, čím je garantované, že si vlk svoju korisť už milóny rokov "svojho" jeleňa nevyhubil. Ani nehrozí ďalšie milióny rokov.