Poľovnícka a zodpovedná streľba na zver, to nie je ako podať športku a čakať, či sa ujme, to je o niečom úplne inom. V prvom rade o pravom poslaní poľovníctva, o jeho hodnotách, úcte k zveri a vyspelom a disciplinovanom prístupe jednotlivca. Snažím sa osobne strieľať tak, aby som zver nie len zasiahol, ale v prvom rade čo najrýchlejšie usmrtil. Aby som sa nehanbil pred druhými a hlavne sám pred sebou. Poľovnícka vzdialenosť streľby mi po všetkých poznaných teoretických a praktických hľadiskách vyhovujú najviac. P.s- pri strelbe na dlhé trate nestačí mať len dokonalú flintu s dokonalou optikou – pomôckami a dokonalým strelivom. Keď k tomu prirátame dokonalého strelca , ani to nie je ešte pri streľbe na dlhé trate zárukou úspechu. Ten dokonalý strelec musí ešte poznať všetky zákonitosti balistiky, poveternostných podmienok ( vietor, mráz, teplo, slnko ), ktoré s presnou streľbou na dlhé trate výrazne súvisia. Je rozdiel v POSUNE ZÁSAHU, ak ja strieľam na 100m pri silnejšom vetri napr. zo 7x64 a je rozdiel, v POSUNE ZÁSAHU, keď strieľam na 300-400m. Stáva sa, že guľa ide na túto vzdialenosť 300-400 pri silnejšom vetre pol metra vedľa vedľa cieľa. Je rozdiel, ak mierne strhnem a guľa je na 100m mojim zavinením 7cm od desiny na terči a je rozdiel, koľko to bude cm od desiny na 300, či 400m. O tom je to. Týmto poukazujem na prvé vety tohto príspevku. P.s- to, čo robia šnajperi, súťažní strelci, aké dosahujú výsledky, kto koho náhodou na km zabil, ako, čím, na aké vzdialenosti sa poľuje tam a tam, kto náhodou ulovil zver náhodou 400m viem. Neznamenoá to však, že ako poľovník sa budem toho pridŕžať a skúšať strieľať na zver dovtedy, kým sa to aj mne nepodarí. Otec ma naučil jednu vec. Ak som netrafil, alebo postrieľal zver, tak mi nedal do rúk pušku pekne dlho a pekne dlho som s ním nesmel von. Bol to najväčší pre mňa najväčší trest. Raz mi takú strelil, že som sa štyrikrát otočil okolo seba. Ono by to pomáhalo komusi zrejme aj dnes. Ináč veľmi pekne to napísal hneď v prvom príspevku horarstevo.