Na narodeniny som pre pár mesiacmi dostal knihu „Náboje do loveckých kulovnic“ od J. Hanáka, ktorá vyšla v roku 2009. Po jej prelistovaní som ju znechutene odložil. Tu nie je priestor a ani by som nerobil nejakú dôkladnú recenziu. Ale uvediem zopár vecí na ilustráciu.
Na strane 19 a opakovane na strane 162 Hanák tvrdí, že strelu Swift A Frame vyrába švédska firma Norma, čo je samozrejme nezmysel. Strela A-Frame je vlajkovou loďou kansaskej firmy Swift, ktorá sa na svojej web stránke hrdí aj tým, že ich dodáva svetovým muničkám, medzi ktorými je aj Norma.
Na strane 22 popisuje autor anglosaské značenie nábojov. Kým u springfielda je notoricky známe, že tá nula-šestka znamená rok zavedenia náboja, u náboja 308 Win. to tak nie je, hoci to autor tvrdí. Ide evidentne o priemer strely, resp. priemer vývrtu v drážkach. Až na dve-tri výnimky, takmer VŠETKY kalibre normalizované v C.I.P., ktoré majú v značení číslo 30, 300 alebo 308 (ale aj okrajová 307 Win.), majú menovitý priemer vývrtu v poliach 0,300“ (7,62mm) a v drážkach 0,308“ (7,82mm). Na stranách 40 a 41 autor hovorí o strelách doslovne s PRIEMEROM 7,62mm. Pričom strela s takým priemerom neexistuje v sortimente žiadneho výrobcu, ani v tabuľkách pri žiadnom normalizovanom kalibri (archaické 7,5 neuvažujem). Možno ide len o štylistický lapsus a autor mal na mysli strelu v kalibri 7,62, čo ale nie je to isté. Čo si má potom z toho zobrať elév, ktorý číta takú knihu s otvorenými ústami?
Hanák venuje priestor aj moderným kalibrom WSM a WSSM (v roku 2009 už síce mohol do zoznamu kalibrov poňať aj 325WSM, ktorý prišiel na svet v roku 2005, ale nestalo sa). Na strane 72 píše: „Nevýhodou náboju WSM a WSSM je podstatně výraznější zpětný ráz, z duvodu větší plochy dna nábojnice, která poskytuje oporu tlaku spalných plynu, než u dosud standardních náboju.“
Je pravdou, že sily pôsobiace na dno nábojnice a tým na záverový mechanizmus, sú u krátkych magnumov (WSM) o cca 20% väčšie, než u klasických (WM). Ale tento fakt sa prejavuje len pri namáhaní záverového mechanizmu zbrane. Treba si uvedomiť, že vnútrobalistický dej má na veľkosti spätného rázu len minimálny podiel a jeho zahrnutie do výpočtu by celú analýzu silne skomplikovalo, pričom prínos pre presnosť výpočtu by bol zanedbateľný. V tom sa kapacity z vnútornej balistiky zhodujú. Rozhodujúce hodnoty veličín spätného rázu (jeho energia, resp. záklzová rýchlosť) sú vyjadrené zložkami hybnosti sústavy v okamihu, kedy strela opúšťa hlaveň (pri jej „odštopľovaní„). Je to trocha neskôr po tom, ako vnútrobalistický tlak dosahuje svoje maximum. Nechce sa mi to tu rozvíjať, ale priemer dna nábojnice sa v tejto analytike nevyskytuje ani náhodou. Ak WSM-ka má objektívnu veľkosť spätného rázu väčšiu než klasická WM-ka (nechce sa mi to rátať), tak JE TO DANÉ INÝMI PRÍČINAMI, NEŽ JE VAČŠIA PLOCHA DNA NÁBOJNICE. Váhou strely, úsťovou rýchlosťou, váhou prachu atď. Ak si to Hanák neuvedomuje, asi mu to vzdelanie z Ferlachu je na dve veci.
Mal by som toho ešte dosť. Táraniny o prebíjaní na strane 48-49 a pod. Ale načo? Je pokročilý čas, treba ísť oddychovať...