lukasss, ja mam tiez oznamovaca na zaciatku som vyskusal vsetko kozu do klietky na strom ,,kus za pletivo aby sa k nemu pes nedostal aby zacal hlasit vsetko marne resp. hlasenie nebolo take vyrazne aby bol moj farbiar hlasic...pokial zver bola zhasnuta nehlasil ak iba kratko, ked zila bol to uplny opak. Tak som zacal na umelych stopach po vypusteni z leziska sa pokusat psika po najdeni ratic volat tak ze ma pes nevidel iba pocul pisknutie..pes sa ku mne vratil po svojej stope ja som ho pochvalil a zase som ho poslal ku raticiam s povelom ukaz mi kde mas jelienka....a zase som ho volal....po cca 3 umelej stope sa psik sam pekne od seba vracal vyskocil na mna alebo aj stekol a viedol ma ku kusu...9 mesiacov je dost aby psik uz vedel co ma robit ked s nim pracujes, moj mal sedem mesiacov ked som dohladal prvy kus cca 6 hodin stara stopa muflonka na makko, crieda mala okolo 12ks po cca 400 metroch sa odpojila od criedy a o dalsich 200metrov bola uz zhasnuta, dovtedy som mal uz 10tky umelych stop a v tom case som robil so psom asi max 12 hodin stare...postupne som cas predlzoval...najstarsiu ostru dohladavku mam 32hodin okolo 3km, bol som tam myslim az ako treti vodic so psikom ,,ale prvy farbiar. Takze treba len trpezlivost a na kazdej jednej umelej stope alebo dohladavke sa musis so psikom zohravat. Kazdopadne je dost ínformacii aj v knihach aj na dvd vycvik barvare...treba nieco postudovat a nieco vyuzit pri vycviku prave tvojho farbiarika co sa prave na jeho povahu hodi.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 9

Ja s Vami súhlasím páni a som rád,že ste to tu napísali.Ja som len chcel,aby niektorý ľudia pochopili,že sa výcvik psa dá robiť aj nejak inak,ako hneď psíka tĺcť hlava nehlava.Že to je aj o niečom inom- o motivacii,dôslednosti,súhre,atd. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Myslím, že celá dikusia sa tu odvíja od nepochopenie výcviku "s donútením". Výcvik s donútením (parforce) totiž vôbec nesúvisí s trestaním a nebodaj bitím. To je hlboký omyl. Pri parforsnom výcviku sa totiž donútenie (trhnutie obojkom, prútik,...) používa súčasne s povelom a nie až keď pes neposlúchne. Aj miera donútenia je individuálna a len taká, aby prevýšila nechuť psa daný povel vykonať. Často krát stačí len nasadit psovi ostn. obojok alebo švihnúť prútikom len pred nosom bez priameho dotyku. A vobec to nevylučuje výcvik hravou metódou. Parforce nastupuje vtedy, keď pes z nejakej (akejkoľvek) príčiny povel odmietne splniť. Je totiž dôležité aby pes plnil povely za každých okolností, nepriazni počasia, ťažkého terénu, atď... Teda, aby sa naňho dalo vždy spoľahnúť. Správne vedený výcvik vôbec nie je dôvodom na zhoršenie vzťahu vodič - pes, skôr naopak. Dobre vychovaný pes má snahu urobiť radosť svojmu pánovi a je vďačný za každú pochvalu po dobre zvládnutom povele. A po skončení práce je vždy dosť času vyjadriť, aj hrou, svoju náklonnosť, spolupatričnosť a lásku k svojmu psovi. Dôležité je, aby sa pes naučil rozlíšiť hru a prácu. Pri práci treba byť dôsledný. Záverom znovu pripomínam - parforce nie je o trestaní ani o bití. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Zdravím. Na našom cvičisku sa od jeho založenia cvičí výlučne hrou a pestrím cvičením. Psíky sú šťastné a majú radosť z cvičenia a samozrejme aj ich pánovia.
Vedľa pod horou pri Martinskom skanzene cvičí tiež skupinka ľudí, ktorý sú kamaráti z blízkeho panelákového sídliska. Tam, ale platí zásada, keď príde nový člen musí dostať príučku od starších a to tak, že pes dostane od druhých psov nakladačku. Tam sa už necvičí hrou. Počas celého trvania cvičenia odtiaľ nepočuť nič iné, len štekot a šarvátky medzi psami (veľmi mi to pripomína zvod poľ. psov u nás). Tam by som ja ani nepáchol.
Áno, Vlado máš pravdu niektoré psy potrebujú prútik, ale keď si šteňa podchytíš nie po šiestom mesiaci jeho života, ale už vtedy, keď je odstavené od matky, tak sa to dá zvládnuť aj bez jedinej bitky. Z mojej skúsenosti, ktorú mám, tak najväčší problém sme mali práve s poľovnými plemenami ako stavač, írsky seter, bígl a občas aj ridžbek, ale dalo sa to zvládnuť aj, keď boli v rannom veku zanedbaný. Len ten Weimar je dosť temperamentný, ale aj tam sa to dá bez bitky, len treba porozmýšľať ako na neho.
A ešte k tomu, že sa to dá aj neskôr...Prišiel k nám raz jeden chlapec aj so svojím otcom z dediny, ktorá je od Martina vzdialená asi 10 km. Priviedli aj svojho psíka s ktorým si nevedeli rady. Bol veľmi prchký až agresívny. Oni sami sa ho báli a nevedeli, čo s ním. Bol to kríženec pravdepodobne bulteriera a vlčiaka. Tak ho pustili na voľno bez náhubku. Hneď automaticky zaútočil na najbližšieho psa (suku!). Jednoducho bol to pes, ktorý bol celých 8 mesiacov jeho života uviazaný na reťazi a nepoznal nič iné. Absolútne nebol socializovaný. Nevedel sa správať ani medzi ľuďmi a ani psami. Tento mladý chlapec to nevzdal, výcvik hrou sa mu zapáčil a navštevoval cvičák pravidelne aj, keď chodil z takej diaľky. Postupne sme prišli na to, čo sa mu na výcviku najviac páči. Potreboval dostať riadne do tela a začali sa mu páčiť iné veci ako napádanie alebo agresivita. Stal sa z neho normálny pes úplne iný ako na začiatku výcviku bez jedinej jednej bitky alebo nejakého násilia. Jednoducho sme to zvládli hrou a motiváciou a on mu to vrátil späť. Dokonca viem, že ho aj po rebríku naučil liezť.
Na záver ešte raz cvičiaci musí zachovať kľud,byť trpezlivý a naučiť sa rozoznávať aj momentálne pocity psa. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ahojte!Poviete,zasa píše ten mladý...som síce mladý ale na SD-čkach som viedol psa už 3x,aj kopova,aj jagoša a môžem vám s určitosťou povedať,že vždy to hrou pri týchto plemenách nejde a aj tak sa medzi nami vytvorilo veľmi silné puto.Pes sa trestať môže,ale musí to byť bezprostredne po vykonaní danej činnosti a nie za polhodinu.Poviem vám,pes je v tomto lepší ako človek,skôr sa poučí a nebude to už opakovať.Toľko môj názor! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Jednoznačne hrou. Násilím si psa len skazíme a nebude mať s nami chuť spolupracovať. Niektoré psy síce nemajú taký záujem o aport, hru, no ak ho k tomu budeme viesť od úplného začiatku - šteniatka, pes sa to naučí. Pes musí byť hlavne dobre socializovaný a mať s pánom vytvorené veľmi silné puto - to rozoznáme ak sa pes neustále sústredí na pána, stále sa na neho pozerá a čaká kedy mu aký povel dá. Ak ho zaujímajú rôzne pachy a všetko možné len nie pán, tak to medzi nimi neklape a pes nemá voči nemu autoritu a ich poloha kto je vodcom svorky zrejme nie je presne určená.

Sú síce psy, kt. sa ťažko vedia naušiť napr. chôdzu pri nohe (zvyčajne s tým majú problémy práve poľovné plemená), tam sa môže oplatiť aj trošku tvrdšia metóda napr. s ostnáčom alebo škrtiacim obojkom, či jemným šlahnutím prútika po predných labách. No niektoré psy sú aj na to veľmi citlivé, preto treba psa poriadne spoznať aby sme vedeli čo sa nám pri ňom oplatí, aby sme si ho ešte viac nedokazili. Pes sa zlému ľahko naučí, no odúča sa to veľmi ťažko.

Moja je napríklad veľmi citlivá, stačí, že na ňu zvýšim hlas, alebo len zdvihnem ruku ku hlave a vie, že je zle. Kebyže použijem ostnáč, či škrtidlo, tak mám u nej istotne všetko do...... na ňu musím jemne.

Môže sa nám zdať, že pes nás nevníma, no netreba sa vzdávať, môže to trvať dlhšie, ale pes nakoniec začne prejavovať záujem o hračku a o nás... a nie o cudzie rušivé elementy.

Netreba zabúdať, že dôležitá je dôslednosť, nikdy netreba strácať nervy a vždy treba byť vysmiaty. Nikdy so psom nepracujeme, keď máme zlú náladu a nikdy nie dlho. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Záleží na povahe psa. Ja som už niekoľko psov vycvičil, vždy som začínal s hravou metódou, ale keď už pes požadovaný cvik ovládal a nechcelo sa mu, tak som to s ním musel dôsledne a bez pardonu spraviť. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ďakujem Puro,aspoň niekto to chápe normálne ako človek. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Péťa,podľa teba je výcvik hrou špatný???A keď pes nemá náladu tak pracovať nechce a u tvrdého výcviku sa to stať nemôže???Tvoj pes potom veľkú motivaciu s tebou pracovať asi nemá!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

chlapci- čistá pravda, keď je niekto sprostý, tak mu fakt nikto nepomôže ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

treba nanho cas ,ale aj trpezlivost...snazim sa vycvicit mojho kopova ale nejde mi to..neviem ci je taky sprosty alebo tvrdohlavy... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

TREBA sa psovi venovat.nie ako volakto (sak ti to poznas jojo) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0