Príspevok presunutý z diskusie pes bez preukazu pôvodu (autor: ali).
Všetci tu prezentujeme svoj názor, o ktorom sme presvedčení, že je ten správny.
Iba jeden je akceptovateľný legislatívne, ktorý podmieňuje schválenie plánu a realizáciu lovu. To nemôžme spochybňovať.
Druhá vec je psi bez PP. Toľko sa tu omieľa, vraj akí čistokrvní bez PP. Jednoduchý príklad.
Kúpime si šteňa poľovného psa s PP s najvyššími ambíciami jeho ďalšieho chovu. Absolvujeme s ním výcvik a následne úspešne stanovené skúšky pre dané plemeno. Nasleduje výstava, na ktorej pre nejaký defekt /výška, nežiaduce farebné škvrny, stavba tela, chrup a pod., možno aj nevhodným určením partnera/ je v zmysle platných kritérií nezaradený do chovu.
V poľovníckej praxi je vynikajúci a čo ďalej ?
U sučiek, ktoré nikdy nemali šteniatka sa často v staršom veku objavujú nádorové ochorenia.
Nastáva stav, kedy neodoláme, o šteniatka je evidentný záujem pre prácu ich rodičov a umožníme vznik potomstva, niekedy aj pre seba pre ich vek. Nie finančný efekt.
Rodičia tohoto nášho neuchovneného psa sú ďalej chovní, ďalej možno zanechajú na potomstve nežiaduce vlastnosti. On nie.
Je tu otázka. Ak by bol riadený chov aj takýchto psov s PP, dajme tomu len pre poľovnícku prax, resp. pri splnení exteriérových vlastnosti na nasledujúcich výstavách, je takýto potomok iný, ako šteňa s PP ?
Som za poľovných psov s PP. Od roku 1970 mám iba takých, ale neodsudzujme týchto majiteľov, ktorý nemali podiel na ich vyradeniu pre chov a nehádžme ich do jedného vreca s kšeftármi množenia nepoľovných psov, králičieho chovu, štence doslovných bastardov /bez PP, skúšok a výstav/, ktoré sú cenovo predávané za viacnásobné ceny šteňat poľovných psov s PP.