Ak to počujeme, alebo sme to čítali, stále to berieme s rezervou.
V lese sa pohybujem, doslova od kedy som sa postavil na nohy. Ak som nevládali nosili ma na pleciach. Za cca. 50 rokov som ja takýto stav na poľovačkách nezažil a pritom sa strelili stovky kusov diviakov.
Skoro všetky spoločné poľovačky na diviaky som prežíval v pohonoch s duričmi. Stále som používal opakovaciu guľovnicu a často som bol úspešný. Teraz mám psa, s ktorým opäť po rokoch chodím do honu. Kúpil som si ešte GB kozlicu 7X65/16, aby som bol na prípadný útok diviaka rýchlejší, pri potrebe opakovania strely.
Na poslednej spoločnej poľovačke v januári, sa strelili 3 kusy diviačej zveri. Po skončení pohonov išli traja členovia PZ dohľadať postrelený 4. kus. Údajne asi po 1km sa to stalo. Relatívne mladý priateľ, max. skúsený lovec v pohonoch s dvoma duričmi a výborný strelec, sa stal terčom útoku toho postreleného diviaka.
Nasledne sa vyjadri takto :
"Ani som nestihol zareagovať, zo vzdialenosti asi 5m sa na mňa vyrútil diviak. Bleskovo som naň vypálil dve rany z kozlice. Dva skoky a už ma nabral, hneď som letel do krovia a vzápätí ma nabral za pravú časť sedacieho svalu, nad bedrovým kĺbom. Ešte som stihol zrevať na kolegu, aby strieľal. Ten ho ďalšími dvoma ranami dostrelil a tým ma zachránil."
Potom nasledovala cesta do nemocnice. Vrátil sa, vystúpil z auta, a nám všetkým zvedavým, vyrozprával príbeh.
Ranu mu zošili dvoma stehmi.
Skončilo to šťastne a dnes už je O.K. No nemuselo.
Čiže aj u nás sa to zrazu stalo. Malo by to byť varovaním pre všetkých, že podceňovať sa nič nesmie a dohľadavky realizovať minimálne dvaja so skúsenými psami.