Bibasso, máš kus pravdy. Strkať sa niekomu niekam je pod úroveň normálneho človeka. Tiež to nemám rád. Aj s tými prestarenými chlapmi máš pravdu. Ono, moja skúsenosť je taká, že nie až tak vekom je človek starý. Keď počúvam mnohých aj o generáciu mladších odo mňa skutočne sa divím. Názory ako z domova dôchodcov umocnené sklerózou a alzheimerom. Máte chlapci obrovskú nevýhodu v tom, že ste mladí. Lebo aj ten najhlúpejší, senilný debo v združení má väčšiu podporu ako mladý i keby mal veľký doktorát...
K tomu prijímaniu za čakateľa v mojom prípade len toľko, že som čakal viac rokov kým som bol za čakateľa vôbec prijatý. A to len vďaka vyššie charakterizovaným indivíduám ( a to som nebol už najmladší). Keď jeden z nich, ktorý robil medzi ľuďmi zlú krv, odišiel na večnosť, bolo po probléme.
V poslednej dobe u nás nemali mladí chlapci problémy s prijatím za čakateľa a za člena. Porovnávať čakateľstvo s kandidátstvom KSČ nie je práve najšťastnejšie. Za kandidáta sa dostal pomaly hocikto ( hm, tak to aj vyzeralo a dopadlo...). S čakateľstvom je to podľa môjho názoru trochu inak. Účelom je, aby sme čakateľa spoznali než ho prijmeme. U nás v zdužení je podľa stanov a domáceho poriadku čakateľská doba dvojročná, ale môže by ť skrátená na jeden rok. Počas tejto doby je čakateľ prizývaný na všetky akcie PZ vrátane spoločných poľovačiek a je mu vydaná povolenka na lov „škodnej“. Pravda do revíru môže ísť len spoločne s členom PZ. Pokiaľ je čakateľ aktívny, plní úlohy, ktoré mu boli zadané, nemá problémy s prijatím. Pokiaľ nie je aktívny má smolu. Ten, kto nerobí ako čakateľ, nebude robiť ani ako člen. Načo je potom taký člen. Zaberal by miesto iným, ktorí by boli ďaleko lepšími členmi a väčším prínosom pre združenie.
Raz som sa jedného nášho mladého člena pýtal prečo bol proti prijatiu čakateľa. ( Len tak nezáväzne na okraj, veď je každého vecou ako hlasuje. Má na to právo byť proti. Nemusel ani odpovedať, ale aspoň bol na rozdiel od mnohých starých somárov úprimný.) Odpoveď bola skutočne duchaplná. Nehlasujem za toho, koho nepoznám. Keď som sa spýtal či aj za neho niekto nehlasoval odpovedal, že nie, že jeho všetci poznali. No, nemal každý šťastie, že mu otec poľoval v združení ako on, aby ho všetci poznali. Na moju poznámku prečo nedá šancu iným neodpovedal, iba mykol plecom. Aj takí sme ľudia. On poľuje, iný nemusí. Tak to robia aj senilní trkavasi. Keď chlapci na takýchto narazíte, máte sa načakať. Treba byť ale aj trochu optimista a dúfať, že generačný problém vyrieši čas a život a zvíťazí zdravý rozum