Tie pády z posedu, či už pušky, ruksaku, alebo poľovníka na zem mi niečo pripomenuli. V starom časopise PaR som čítal článok s názvom Poľovačka na osy. Poľovník vyšiel na postriežku na starý, rozheganý a dlho nenavštevovaný posed pokrytý pavučinami. Zasadol a po chvíli mu padol zrak na podlahu na vnútorný roh posedu ukotvený o bútľavý strom, kde v rohu bolo niečo neobvyklé – „akési“ naskladané čudo. Postavil sa a špicou topánky to začal rozhŕňať, čo to je. Po chvíli sa ozval nepríjemný bzukot a roj zdivočelých ôs zaútočil na poľovníka. Najprv letela na zem z výšky 4,5metra poľovníkova giuľovnica a za ňou poľovník, ktorý prelomil zábradlie a dopadal z buchotom na zem. Osy dobiedzali aj na zemi ešte viac a tak poloomráčený a ubolený poľovník, zanechajúc zbraň na zemi podal šprintérsky výkon hodný majstra – prebehol celý kilometer v úctyhodnom čase. Celý ubolený došiel domov a prisahal krutú pomstu. Zo skrine vybral päťnábojový brokový „automat“ kalibru 12/12, vrecká si naládoval dostatočným množstvom nábojov 2 ½ mm, zobral vysoké rukavice a včelársku kuklu a vybral sa na“ lov“. Opatrne prišiel k miestu, vykukol spoza smreka a keďže bolo „ticho“ a osy sa už upokojili a vrátili na posed do hniezda, zodvihol zo zeme svoju guľovnicu a vyhútal plán. S naládovaným a odisteným „automatom“ pripraveným ku streľbe potichúčky vystúpil na posed, zamieril na osie hniezdo a jedovaté 2 ½ broky mm urobili svoje dielo skazy naozaj dokonale. Poľovník až po desiatom výstrele prestal a len dymiaca a teplá hlaveň „automatu“ prezrádzala, že je po všetkom. Hrdý poľovník, spokojný zo svojím dielom si len odpľul, zabohoval a víťazoslávne odišiel domov.