Týmto článkom chcem poukázať na to, aké požiadavky sa na sprievodcu kladú a čo všetko závisí od jeho schopností a vedomostí.
Sprievodca cestovného ruchu je osobnosť, ktorú charakterizuje súhrn duševných vlastností a schopností nevyhnutných pre prácu v cestovnom ruchu, na základe ktorých sa pohotovo rozhoduje, koná a rieši vzniknuté situácie, z ktorých mnohé sú jednotlivé a osobitné a nie je možné s nimi vopred uvažovať. Nevyhnutná je jeho odbornosť, potrebné sú aj primerané fyzické dispozície.
Sprievodca v poľovníckej turistike je v nepretržitom kontakte s účastnikom poľovníckej turistiky. Stáva sa spoločníkom poľovníckeho hosťa počas jeho celého pobytu. Dôležité je, aby sa stal neformálnym členom jeho kolektívu. Dôraz je preto potrebné sústrediť na prvé stretnutie sprievodcu s hosťom. Vonkajší prejav jeho osobnosti – pohyb, mimika, gestá, hlasový prejav, intonácia, spôsob vyjadrovania, oblečenie a úprava zovňajška sú rozhodujúce rozhodujúce pri získavaní dôvery poľovného hosťa. Prioritnou úlohou sprievodcu je spoznať psychiku hosťa a motív jeho účasti na poľovníckej turistike. Musí ho usmerňovať v konaní a rozhodovaní, svojou autoritou predchádzať nedorozumeniam a konfliktom, v prípade výskytu ich objektívne riešiť. Tlmočí a zabezpečuje želania a požiadavky hosťa vo vzťahu k producentovi poľovníckej turistiky.
Jeho prvoradou úlohou je nadviazať bezprostredný kontakt s hosťom a získať si jeho dôveru. Koná pri tom rozvážne a cieľavedome, podľa vekovej, sociálnej, profesijnej či inej charakteristiky hosťa. Voči každému hosťovi sa uplatňuje individuálny prístup. Svoje organizačné schopnosti nevyužíva len v rámci objednaného programu, ale tvorivo sa stará aj o účelné zabezpečenie voľného času.
Správanie sprievodcu musí byť prirodzené, priateľské, zdvorilé, slušné, taktné a diskrétne. Prejavujúce sa v osobitnej disciplíne, postojoch, sebaovládaní, sústredenosti, pozornosti, poznaní pravidiel spoločenského styku a ich uplatňovaním ku všetkým účastníkom, hlavne však k ženám a starším. Sprievodca musí svojim správaním dokázať udržať hosťa v optimistickej nálade aj v kritických situáciách napr. pri neúspešnosti poľovačky, havárii, úraze. Ani v najzložitejšej situácii nereaguje precitlivelo, urážlivo a hrubo. Taktné správanie záleží na umení vcítiť sa do duševného stavu inej osoby. Ide o schopnosť vhodne reagovať alebo v niektorých situáciách a prípadoch nereagovať vôbec. V praxi platí zásada: čím menej je zdvorilý hosť, tým viac musí byť zdvorilý sprievodca.
Pri riešení akýchkoľvek problémov musí sprievodca vykonať starostlivú a objektívnu analýzu situácie, vysvetliť ju a navrhnúť primerané následné riešenie. Do úvahy je potrebné brať, že každý hosť je iný, osobitný. Ľudia majú vždy nejaký dôvod na svoje správanie, aj keď sa často môže zdať ostatným nerozumné. Sprievodca preto musí byť vnímavý, trpezlivý, objektívny, nezaujatý a nemôže podliehať citom.
Poľovnícka turistika vyžaduje od sprievodcu aj primeranú fyzickú kondíciu. Podľa druhu lovenej zveri, charakteru poľovného revíru, základného sortimentu produktu poľovníckej turistiky, môže ísť o rôzne stupne fyzického zaťaženia. Stupeň fyzického zaťaženia je zvyčajne rozhodujúci pri pridelení sprievodcu na poľovnícku akciu. Od sprievodcu sa očakáva správna životospráva, striedmosť vo fajčení a požívaní alkoholických nápojov. Používanie omamných a halucinogénnych látok je neprípustné.
Výraznou črtou kvality sprievodcu je jeho odborná zdatnosť. Musí ovládať základné vedomosti, požadované všeobecne od sprievodcov v cestovnom ruchu. Patrí k nim schopnosť vedieť hodnotiť a komentovať politickú a ekonomickú situáciu, pohotovo reagovať na problémy súčasnosti, informovať a odpovedať na otázky hosťa, mať dobré geografické vedomosti o krajine, oblasti a regióne, poznať kultúrne a národopisné pamiatky a ich dejiny, mať schopnosť pripraviť zaujímavú ponuku pre trávenie voľného času. Sprievodca v poľovníckej turistike okrem všeobecných vedomostí musí ovládať princípy a postupy špeciálnej poľovníckej činnosti. Často konzultuje s hosťom jeho skúsenosti a postrehy z vykonaných poľovníckych vychádzok. Radí mu pri voľbe nových postupov. Dobrý sprievodca by mal vedieť aj vyhodnotiť príčiny prípadného neúspechu a taktne na ne upozorniť.
Dobrý sprievodca v poľovníckej turistike má mať schopnosť prípravy rôznych pokrmov a jedál. Veľmi často je poľovnícka turistika realizovaná v horských terénoch na poľovníckych chatách, kde po dohovore poskytuje stravovacie služby práve sprievodca.
Úspech v poľovníckej turistike je veľakrát závislý aj od šťastia. Osobnosť sprievodcu, jeho vyrovnanosť a profesionálna zdatnosť vytvára často výsledný dojem z celého pobytu hosťa. Je zárukou šírenia dobrého mena poľovného revíru, producenta, organizátora a navštíveného štátu.