popis: Bolo skoré ráno, pole sa ešte lesklo rosou a vzduch bol ostrý ako čerstvo nabrúsený nôž. S hosťom sme stáli v kryte pri okraji poľa, keď sa na otvorenej ploche objavili dva srnce. „Ten vľavo, to je on,“ zašepkal som hosťovi, keď sa náš vyhliadnutý srnec postavil sa snažil odohrať votrelca. Ten sa mu postavil na odpor a náš srnec sa natočil bokom a . Hosť si pripravil zbraň, ale ruky sa mu triasli. Poľovnícka triaška — tá zvláštna zmes adrenalínu, rešpektu a zodpovednosti. Výstrel zaznel, srnec poskočil, zasiahnutý, ale nie smrteľne. Rozbehol sa ale na naše ale bolesť čo mu spôsobila guľka ho zarazila a zostal stáť. Hosť prebil zbraň a ja šepkám opakujte výstrel. ale nič sa nedeje v tom tichu po výstrele počujem jeho slová ", ja sa strašne klepem nemohli by ste ho dostrelit? , pretože postavenie srnca a poľovnícka triaška mu nedovoľovala znovu zamieriť bezpečne. Bez slova som mu vzal zbraň. V takých chvíľach niet veľa času a bolo potrebné srncovi ukončiť čo najskôr trápenie. Je vidiet vo videu ako sme si vymenili zbran za kameru .Po krátkom zamierení som srnca dostrelil — padol na mieste, bez ďalšieho trápenia. Hosť mlčal, ale v očiach mu svietila úcta. Nie k výstrelu, ale k tomu, čo znamená byť poľovníkom: konať čestne, rýchlo a s rešpektom k zveri. Potom sa už nieslo len tiché Lovu zdar