Skúška pevných nervov

Črieda dospelých diviakov po opätovnom príchode na pastvinu cca zo 70 m zavetrí kameru aj s kameramanom. Chvíľu stoja, vetria a nedôverčivo pozerajú zoči - voči kamere a pokračujú v pasení sa blížiac sa k nej. Takto postupne dôjdu pred kameru približne na vzdialenosť 20 - 25 m, tu sa zastavia a "špekulujú" čo ďalej, pričom sa všetky jedince uprene pozerali do kamery a vetrili. No nebolo mi všetko jedno, ale vedel som, že najlepšia vec je nepohnúť sa. A to sa aj oplatilo - po nekonečnej chvíli uprených pohľadov na kameru (možno tak po jednej - jeden a pol minúte) čakania na príkaz šéfa skupiny sa tento jedinec otočilku mne bokom a pomalou chôdzou ma obišiel oblúkom. Za ním v rade ako husi postupne poodchádzali pomalým tempom všetci členovia čriedy. Ale čo bola pre mňa nemilé zistenie,že kôli vybitej batérii som mal urobený iba polovičný záznam - tie najzaujímavejšie zábery celej 4riedy z blízka už na zázname neboli. A to sa mi nestáva, pred každým filmovaním dbám o to, aby boli batérie plne nabité. Stačí malá nedôslednosť a pekné zábery sú len spomienkou.