Bolo 10.Apríla 2007 a ja s kamarátom som sa vybral do lesa.Hore a lesu sa venujem od 13 rokov a preto že nás baví aj poľovníctvo a chceli by sme sa stať poľovníkmi sme si len tak vyšli,že sa poobzeráme po parohoh.Z domu sme odišli ráno okolo ôsmej.Pomaly sme prešli nad dedinu a vošli sme do hory že chvíľu pôjdeme za cestou spolu a potom že sa rozdelíme.Ako tak ideme po ceste vedľa seba jeden jednou koľajou a druhý druhou.Pohľady upreté ja nad cestu a kamarát pod cestu.Nevideli sme nič len mne padol zrak medzi nás dvoch kde som videl pečať trčať spod lístia.Najprv som si myslel že mi šibe paroh v strede cesty????to je predsa skoro nemožné ale predsa to bol paroh.Vtedy som od radosti skričal aha paroh a kamarát aha naozaj a už mi podával ruku a gratuloval k môjmu parohu.Je to paroh z osmoráka škoda že sme nenašli aj pára k nemu ale treba sa uspokojiť aj s málom.Viem že to nie je nejaká poriadna trofej ale je to môj prvý paroh za tri roky čo chodievam po hore či s
týmto kamarátom nepoľovníkom alebo z inými kamarátmi poľovníkmi s ktorými som tiež prežil veľa zaujímavých zážitkou.Ten paroh by som nedal za nič ten bude pre mňa tým najdôležitejším lebo mu patrí prvenstvo.V ten deň sme nevideli žiadnu zver ale boli sme spokojný aspon ja a myslím že aj kamarát.Stále sme najlepšími kamarátmi a spája nás aj naša vášeň a to je les a zver.Dokázali by sme v lese byť aj celé dni.Snáď nám to dlho vydrží.Poľovníkom ale aj nepoľovníkom pralem lovu a lesu zdar.