K päťdesiatke - príbeh

Život plynie neskutočne rýchlo,ani som sa nenazdal a bola tu päťdesiatka.V našom poľovnom združení Baníkov máme taký zaužívaný zvyk,asi ako všade,že na okrúhle jubileum oslávenec dostane prednostne povolenku na odstrel trofejovej zveri.A tak som sa stal majiteľom povolenky na odlov trofejového jeleňa III-IV vekovej triedy aj ja.Keďže som sa ,,zamestnal"na úrade práce nič mi nebránilo naplno sa venovať poľovaniu.....September sa prihlásil priam ideálnym počasím,v noci a ráno sa pomaly ochladzovalo, a jelene sa začali ozývať už okolo 5-6-teho.Deň čo deň som sa od skorých ranných hodín túlal našim krásnym revírom a hľadal toho môjho no nedarilo sa.V lokalite Bystrô som pár rokov vedel o prekrásnom jeleňovi,22-torákovi,ktorý spĺňal moje predstavy o životnej zlatej trofeji a tak som sa zameral hlavne na lokalitu Bystrô.Bolo 12.septembra keď sa ozval po prvý krát.Jeho mohutný chraplavý baritón som poznal veľmi dobre no hoci som za ním chodil dva týždne ráno aj večer za celý čas som ho ani nezazrel.Bol neskutočne opatrný.Pomaly som sa zmieroval s tým že mi ho Diana nedopraje.Začal som sa teda venovať lokalite Mikulcovo kde som 5.rokov vedel o večnom desatorákovi ktorý mal okolo 200.bodov.A tak 27.9.ráno,už poriadne unavený,pomaly stúpam do prudkého kopca chodníčkom smerom k lúčke Mikulcovo.V Hladkých žleboch,Čiernych stenách či Banisku ručalo vari 7-8 jeleňov no na Mikulcove bolo ticho.Po hodinovom výstupe konečne opatrne vychádzam na rujovisko keď sa môj zrak stretol s očami starej šedivej jelenice ktorá stála,krytá kosodrevom,rovno oproti mne na nejakých 100 krokov.A vtom okamihu  po mojej pravej ruke zadunela hora zaručaním ,,môjho"jeleňa.Tak predsa si tu!Jelenica o mne samozrejme vedela a ako raketa vypálila lúčkov do blízkej hory a za ňou aj jeleň.Stačil som ho v ďalekohľade prečítať a ubezpečiť sa že je to ON.Starý známi desatorák.Trochu rozladený neúspechom sa vraciam domov no o 17.hodine som znovu na Mikulcove.Všade na okolí je ticho jelene odpočívajú.Vybral som si miesto pod osamelým smrekom na kraji lúčky,priamo oproti miestu kde ráno stála stará jelenica,a splynul s prírodou.Bolo niečo po 18.hodine keď sa v hore po mojej ľavej ruke ozval ON.Už vtedy som vedel že dnes to príde.Trvalo mu viac ako pol hodiny kým sa za občasného ručania pomalým-stareckým krokom objavil pri známej  kosodrevine.Bol som dávno pred tým pripravený.Jeleň zaklonil hlavu a posledný raz sa ozvalo jeho hromové zaručanie.Večerným tichom zahučala rana z mojej 7x64-štvorky a môj krásavec sa tichúčko uložil do trávy, machu a čučoriedia na svojej lúčke.Mieril som na jeho hrubý krk takže neurobil ani krok a veľmi netpel.Nastal prekrásny septembrový večer,nebo bolo posiate miliardami hviezd a zo všetkých strán sa ozývalo ručanie jeleňov akoby sa so svojim druhom lúčili.S veľkou pokorou som ho prosil o odpustenie že som mu vzal to najcennejšie a ďakoval Diane že mi dovolila prežiť tento kúzelný večer....Môj jubilejný mal 11.rokov a na prehliadke trofejí ho komisia ohodnotila na 176,82 bodov.Lovu zdar priatelia.