Konečne som sa zbavil väčšiny povinností a podarilo sa mi dostať po 3 mesiacoch domov na východ Slovenska z ďalekej Prahy. Zo štyroch dní určených na regeneráciu som sa rozhodol stráviť v lese 2 vychádzky. Sobotu večer a v nedeľu ráno. S povolenkou na srnca I.VT som sa vydal na moje obľúbené miesta - večer som videl zo desať kusov srnčej zveri, ale len samé srny so sŕnčaťmi. Na druhý deň ráno som sa už od 3:30 vydal do okrajovej časti revíru, kde som už 2 roky po sebe v čase ruje pozoroval približne 10 kusov srncov rôznych vekových tried na ploche 1 Km na 1 Km. Ešte za tmy som sa vydal hore svahom na horizont lúky, na ktorej rastie čerstvo pokosená ďatelina. Ešte za tmy som pozoroval dva kusy srncov 2. VT a 2 kusy srn pasúcich sa na horizonte. Po tom čo ma jedna z nich "vybrechala" som sa rozhodol skrátiť si cestu k cieľu mojej cesty - telefonickému vysielaču priamo stredom poľa. Približne v strede poľa som v tráve asi 70 metrov pred sebou zbadal líšku. Podľa hesla "Lesu zdar škodnej zmar" som sa v momente rozhodol, že ju odlovím. Keď som zamieril kríž na červenú škvrnu predo mnou,hneď som si uvedomil, že to na čo mierim nie je líška ale srnčí kus. Vietor mi prial a tak som sa v domienke, že predo mnou leží odložené srnča vydal smerom k nemu. Pomaličky som došiel až na vzdialenosť cca 9 metrov. Čupol som si , odložil podpornú palicu a puškohľadom som pozoroval srnčí kus predo mnou. Aké bolo moje prekvapenie keď som zbadal maličký náznak parôžkov... Hmmmm... Začal som premýšľať ako naňho. Strieľať ležiacu zver mi je proti srsti. Rozhodol som sa, že skúsim zavábiť, možno ho to postaví na nohy. Po 3 minútach vábenia nepohol ani brvou. Čo teraz??? Tak po mladom srnčekovi hodím šuter. Hodil som... asi 30 cm od neho - nič ani reakcia... Takto som hodil ešte 10 kamienkov z ktorých som ho priamo zasiahol tromi... Nič, žiadna reakcia. Hneď mi to začalo byť divné. No čo už, idem skúšať inú taktiku... Zapískal som - nič, zacmukal som - nič, zaškriekal som - nič. Plný zúfalstva som na neho zakričal bojovým pokrikom "idzeš z tadzy" - no konečne trošku pohol hlavou ale stále sa nepostavil. No čo je veľa to je veľa!!! Celá táto ceremónia sa odohrávala približne 15 minút a väčšinu času som mal moju 8x57 zasadenú v pleci. Ok, povedal som si. Ak to neide po dobrom pôjde to po zlom. Postavil som sa a stále s dobrým vetrom som sa vydal k nemu. Na vzdialenosť 6 metrov ma zaregistroval - obrátil ku mne hlavu. čupol som si a čakal kedy sa postaví... zase nič. Tak som sa zase zdvihol a stále mieriac na srnčeka som urobil maličký krôčik k nemu. VSTAL!!!! No a vtedy mi bolo už úplne všetko jasné!!! Bol samá kosť a koža. Síce vstal, ale zadkom ku mne. "Ach jaj" vravím si pre seba "rýchle sa otoč". Srnec odo mňa odchádza 5 krokov a mierne sa natáča... Neváham a o 4:40 ráno končí už aj tak napätú atmosféru rachot mojej 8x57. Srnček padá a ostáva v ohni. Prichádzam k srnčekovi a vidím, že parôžky má ešte nevytlčené. Vyzerá až tak biedne, že ma prepadá strach či som neodlovil tohoročné srnča... Neodlovil. Po odovzdaní pocty a podrobnej prehliadke zvery zisťujem, že srnec váži 8 Kg a v nose a hltane má približne 30 ks 3-4 centimetrových lariev strečka. S odstupom času si vravím, že už len pre tento nevšedný zážitok sa mi oplatilo cestovať 700 Km sem a späť. Vďaka ti Bože za ďalší krásny zážitok. MIESTO: Kladzany, ZBRAŇ: 8x57, VZDIALENOSŤ: 10 m, VSTREL: za ľavou lopatkou, VÝSTREL: hrudník z predu, NÁBOJE: Norma Vulkan. ČAS: 4:40