Postriežka či relaxácia ?
Krstný na dva týždne k moru do Bulharska odišiel a mne clivota myseľ opantala. Postriežkou na diviaky sa relaxovať vyberiem.
Bola to super podívaná, keď začala srnčia zver podvečer z hory vychádzať. Najprv jedna srna, potom druhá, tretia. Pásli sa na skosenom prielohu a potom šup do lánu dozrievajúcej pšenice zrna prehryznúť.
Je krásna noc. Mesiac v úplnku. Občas sa na oblohe nejaké to mračno objaví. Teplý vetrík vlasy rozcucháva, sťa by letný podvečer pripomínal. Do súmraku prepelica hlasno zašteboce „poďte žať!" ohlasujúc dozrievanie obilia.
Keď sa nocou o pol-dvanástej rana z krstného flinty ozve je rozhodnuté. Skolí vlaňajšieho diviaka - lanštiaka. Potom v telefóne skutočnosť oznámi - Strelil som diviaka! Volal som otcovi, aby prišiel so psom! Bude niekde v obilí vykydnutý!"
Zagratulujem a poberiem sa k autu. Na rohu pšenice svetlá prichádzajúceho džípu zbadám. Pomaly sa úzkou medzičkou k odstavenému autu ťahám. Naštartujem a fujazdím do dvora vyčkávajúc na príchod otca so synom. Vtom sa nocou štekot kopova rozľahne oznamujúc miesto zhasnutého diviaka.
Oderieme a rozdelíme ho podľa foršiftu. Okolo druhej sa s Tomášom do chaty odoberiem čo-to si do banštiaka hodiť. Pri debate čas rýchlo plynie. Do spáčov sa o pol tretej uložíme hotujúc sa včasne ráno ešte dákeho srnca skoliť. Naše prianie zostane nesplnené. Zaspíme! Zobudím sa o siedmej. Nedá mi a odbehnem na džípe k miestu včerajšej postriežky. Slnko je už poriadne vysoko nad obzorom a po srnčej ani páru iba črieda muflónov sa pasie za potokom. K očiam pozorovací ďalekohľad priložím vychutnávajúc si do sýtosti raňajší okamih. Do chaty sa vrátim i Tomáša so slovami zobudím -Vstávaj spachtoš!