V jeden krásny slnečný deň sme sa rozprávali s kamarátom na dvore pri jeho rodinnom dome. Rozprávali sme si zážitky z prírody, poľovačiek a z prechádzok po našich revíroch. Ako sme sa rozprávali prišla na dvor kamarátova žena Mária a opýtala sa: ,, Chlapi, idete dnes do hory? ", ani sme to nemali premyslené a kamarát povedal áno, podvečer vyrážame na poľovačku. Čas bežal strašne rýchlo a o 17:00 opúšťame domov a vydávame sa na hodinovú cestu po chodníkoch našich revírov, stretáme srnčiu zver, ktorá sa pasie pod útlou borovicou a veselo vypása šťavnatú trávu. Po hodine chodenia prichádzame k posedu, adrenalín stúpa pri každom kroku smerom hore po starom rebríku. Sadáme si na lavičku a ešte sa bavíme o nejakých organizačných veciach. Po hodine bdelého sedenia sa nám ukazuje mladá líška, ktorá hľadá potravu pre lačný žalúdok a o chvíľu s malou myškou opúšta naše pohľady. Netrvalo dlho a pod majestátnym smrekom, pod tmavou horou prichádzajú štyri lane ale rýchlo odbiehajú do susedného lesa. Až za šera počujeme šramot konárov a konárikov z húštiny ležiacej 50 metrov od nášho posedu. Postupne vidíme, ako vychádza diviačica a za ňou ďalších osem prasiatok a o minútu na to aj dva lanštiaky, ktoré prerývajú okolité porasty, kamarát berie guľovnicu do ruky mieri a akonáhle jeden z lanštiakov zastavil pod konármi priľahlého smreku padla rana. Všetky diviaky sa rozutekali do lesa akurát náš spomínaný lanštiak ostal ležať asi 60 metrov od nás. Diana nám priala a my odchádzame spoločne domov. Vykladáme lanštiaka z auta, kamarátova žena Mária nás už netrpezlivo čaká a raduje sa spoločne s nami.

Ďakujeme predovšetkým Diane, ktorá nám túto radosť dnes dopriala a tešíme sa na ďalšiu takúto úspešnú poľovačku v našich krásnych revíroch.