Opäť to bolo podvečer, tentokrát na Záhorí v zátopovej oblasti Moravy. Bolo 8hodín a slnko pomaly zapadalo za obzor. Ja som bol už od obeda na rybách, ale bieda. Až na 1šťuku nič, tak som si povedal, že nemá zmysel dlhšie tam byť. Pobalil som náčinie a šiel za ocom, ktorý chytal asi 600-700metrov odo mňa. No aké bolo moje prekvapenie, keď na takých 20metrov pred sebou som zočil malého bobríka! Mal veľkosť menšieho králika a váhu do pol kila. Hryzkal tam nejaké byliny či čo a mňa úplne ignoroval. Prikrčil som sa a pozoroval. Bol som ta minútu, a on nič. Odložil som všetky veci, nechal som si len podberák (sieť na ryby) a šiel ticho za ním. Dostal som sa k nemu na 5metrov, a on furt nič. Tak ja že dobre, podišiel som o 5krokov bilžšie, vtedy ma zbadal a ja hop! a bobrík bol môj :D. Začal pišťať, ako som ešte v živote nič pišťať nepočul. Začal som si ho obzerať-bol strašne zlatý,taká malá gulička. V tom sa trocha napechoril a ani neviem ako mi prehryzol sieťku. V momente bol vo vysokej tráve. To mi nevadí, aj tak by som ho pustil, lenže ako teraz vysvetlím tú sieť??? No vieš tati, ja som ti chytil bobra...:D