Bolo to ešte na Jar keď som sa sám vybral na pole. Cieľ som mal však istý lebo som mal namierené ku norám líšiek. A tak som vyšiel na kopec a hliadím sa na obzor NIKDE NIČ preboha pomyslel som si keď som scházdal s kopca na poľnú cestičku. A ftom smútku som sa otočil ešte raz že sa pozriem z cestičky na malý svah,a v tom som zbadal že na poľnej cestičke oddychuje SRNA pokľakol som a sledoval, škoda že som nemal ďalekohľad. No asi po pol minúte vyšla srna na svah lebo asi ma spozorovala. No a tak som sa vybral za ňou na svah. Prišiel som na miesto kde ležala potom som sa vybral na svah do mladiny. Išiel som potichu stúpal som len na špičky a takmer som nedýchal. Po páru metroch som ju vyplašiil spod stromu [mladého smreka]. Vyšiel som na kopček a rozhliadol som sa po obzore a ľaľa srna behala medyi stojacje traktory. Vôbec si ich nevšímala len akoby tancovala medyi nimi. Potom som sa chystal zísť zo svahu. A ftom som zbadal zajaca ktorý utekal z krovia do krovia, ani som si ho dosť nevšímal keď som bol zaujatý srnou. Ďalej som srnu nevidel a tak som sa poberal domou na chatu. Išiel som si len tak po lesnej cestičke a zrazu na cestu vybehla malá novonarodená líška z kosťou v papuli, bola odomňa dosť blízko tak že keby som sa za ňou rozbehol tak by som ju dokázal aj chytiť ale čo by som nikdy neurobil. Vybehla predomňa asi 2 metre srdce mi tak búchalo že až my išlo vyskočiť z tela. Ešte nikdy som sa takému živočíchovi nepozeral tak priamo do očí, ešte žiadnemu len tomu malému zlatučkému tvorovi líštičke kmotričke.