Keďže máme obidvaja, ja aj Mišo, 13 rokov musíme chodiť do školy, čo zaberá dosť času. Na horu si nájdeme čas iba v sobotu. V piatok v škole sme sa dohodli, že v sobotu ráno o piatej pôjdeme na postriežku. Ani sme sa nenazdali a bola tu sobota. Slnko ešte nebolo na oblohe a už sme kráčali poľnou cestou na Lašteky. V diaľke približne 150 metrov sme spozorovali tri srny. Poznali sme ich dobre lebo boli otočené zrkadlami ku nám. Chvíľu sme ich ďalekohľadmi sledovali. Zavetrili nás, pozreli smerom ku nám a zašli do kríkov. Pokračovali sme v chôdzi. Priblížili sme sa ku chatárskej oblasti, keď na lúku pod ňou z kríkov vybehla srna. Odfotili sme ju keď pokojne brala pašu. Potom vbehla do hory. Ani sme neprešli 20 metrov ,keď sme zazreli srnku na lúčke asi 15 metrov napravo od nás. Stála ako prikovaná k zemi. Nehybne sa na nás dívala asi minútu, a potom ako keby sme tam ani neboli pokojne labilným krokom odcestovala do kríkov. Vtedy na nás dopadol prvý lúč slnka. Kvapky rosy na obrovskom poli pod nami na pšenici osvietilo zubaté slniečko. Pokračovali sme po chodníku, až sme zašli do hory. Prešli sme okolo kríkov dvesto metrov od poslednej chatky. Na križovatke ciest sme zastavili dívali sme sa na bahnisko povyše nás. či sú tam nejaké stopy zveri .Neboli tam žiadne, lebo bolo už veľa dní teplo ak keď leto sa ešte len rozbiehalo. Vedľa bahniska približne desať metrov od neho bol pekný posed. Chvíľu sme si na ňom posedeli, a vybrali sme sa na spiatočnú cestu cez strelnicu a po ceste domov. Ešte na spiatočnej ceste sme stretli hubára. Chvíľu sme s ním pokeckali, a zišli na cestu. Sobotňajšie ráno už bolo v plnom prúde. Celkom spokojný z prechádzkou sme sa vrátili domov.

Bol to pekný deň!