moj prvi diviak - príbeh

Jedneho krasneho dna v zimnon obdobi sme sa vybrali navštivit prirodu .Došli na miesto a odstavili auto ,vytiahli dalekohlad ,ruksak z jedenim a ideme.Snehu bolo po kolena čiže po dlchšej prechadzke som bol už unaveni tak som si sadol.Ako tak kračame dalej vidim mlade borovice tak som išiel tam.Prešli sme necelich 500m a otec mi povedal,ticho je tu asi diviak. Tak ja sa pozeram na ktori najbližši strom vilezem žiadne lepšie stromi na ktore sa da viliest som ani nevidel diviak zafučal a odišiel preč.Akonahle odišiel tak som sa najedol a ideme dalej a zrazu počut neaky buchot ratic bola o črieda jelenej zveri tak šli sme dalej a huštine kroch kroch a ja zase panika kde su stromi žiadni dobri okolo mna diviak zase zutekal.Ako kračame tak sme stretli turistu a tak sa pridal knam a volal sa vilo a otec mu vravy vilo počuješ a vilo zastal čo buchot a z huštia sa vurutili dva karsne diviaky kanec odhadom 250kg a bachina150kg  a ostali stat ako zmrznuty.Otec začal piskat a diviaky stali jak blbe a vilo už vileza na strom a mne otec vravi:luky vyber pomali fotak a odfot ich lenže ja som dovtedy ešte diviaky  nevidel tak som zamrzol aj ja.Pomali diviaky išli preč a vilo už mal aj v gatiach tak sme išli aj mi preč.Zastavili sme sa na polievke a dobrom čajiku s medom a citronom štastni sme išli domou len bez fotky.