Pomaly sa deň blížíl ku koncu, keď som sa vybrala na malú a zároveň krátku prechádzku. V poľovníctve, ako sa hovorí som ešte iba bažant, pred nedávnom som úspešne ukončila kurz a dostala sa do vašich radov.
Pre lásku k prírode som bola vedená už od malička, preto niet divu, keď napíšem, že revír je mojím druhým domovom.V tento deň nebolo dvakrát teplo, preto moja chôdza bola rezkejšia ako inokedy. Vykračovala som si po ceste, popri lúke ktorá bola zahalená pokrývkou snehu, keď som zočila v strede lúky obrysy jeleniej zveri. Ako každý správny poľovník, tak i ja som mala so sebou ďalekohľad. Moje srdce sa rozbúšilo od vzrušenia bol to nádherný pohľad, hľadeli na mňa a ja na nich. No to som z ďaleka netušila čo ma čaká. Reagovala som pohotovo a učupila som sa, aby som ich nevyplašila. Však to poznáte jeden pohyb a ihneď sa splašia a ujdú. No v mojom prípade sa tak nestalo, práve že opak bol pravdou. Vybrali sa pozrieť kam som sa podela. Vtedy som mala pocit, že moje srdce už rýchlejšie tĺcť ani nedokáže. Boli tak blízko, až som cítila ich dych na tváry.Obrazne povedané. Bála som sa pohnúť, ale nedalo mi aspoň prostredníctvom mobilného telefónu zvečniť tento pohľad a mať možnosť podeliť sa o zážitok so všetkými.
Tento zážitok budem mať pred očami do smrti a bude ma sprevádzať aj celou poľovníckou kariérou