Zbohom zivot - príbeh

Nasledujem mamu a svojich súrodencov. Mám ich sedem. Utekáme o život, lebo nás nasledujú dotieravé psi, ktoré hlasno brešú. Utekáme a okolo nás sa uháňa niečo malé rýchle. Hneď za tým počuť strašný hluk, ba priam to reže vzduch. Podstivo bežíme za mamou, keď tu môj brat, ktorý bežal ako posledný začal hlasno kvičať a ostal ležať za nami. Darmo, že mi ho je ľúto, musím utekať, lebo dopadnem ako on.
Príchádza krásna jar. Ja už nie som s mamou a súrodencami. Žijem sám. Som opatrný, stále vidím a počujem môjho brata ako sa zvíjal v bolesti a nenasleduje nás. Je krásny augustový večer. Vetrím z hustých kríkov, či na tom polí predomnou nieje nebezpečenstvo. Na pole vyšla srna so srncom, pre istotu ich pozorujem. Vedľa poľa pod lesom je niečo veľké drevené. Vychádzam na pole s úmyslom nažrať sa. Občas stojím a občas bežím po poli, keď mi ponad hlavu preletí opäť to malé a rýchle a počujem ten rachot. Ja sa rýchlo spamätám a bežím do svojho dlhoročného úkrytu. Myslím, že bezpečnejší by som už nenašiel.
Prešlo už sedem rokov čo som tu. Som tu a žijem so strachom o svoj život. Chodím sa napiť nažrať a som v mojom úkryte. Sedem zím som prežil bez zranení a následkov. Iba v noci chodím na pašu a hneď z rána odchádzam. Tak je to aj teraz. Som nažratý a pomaly odchadzám. Trochu som sa dnes zdržal. Bola búrka a ja som dlho nič nežral. Som na mieste, kde mi pred rokmi ponad hlavu niečo preletelo. Pridal som do kroku a v tom začujem opäť ten prekliatý rachot. Utekám ďalej, no v bruchu ma niečo veľmi zaštípe. Utekám čo mi nohy vládzu, lenže tie sú stále pomalšie. Blisne mi mysľou, že neďaleko je potôčik, ktorý ma celý život napájal. Prichádzam k nemu ľahám si doňho. Je to ukrutná bolesť. Postupne slabnem, oči ma tiež opúšťajú, vidím hmlysto a je to stále horšie. Ešte stále, aj keď ťažko, dýcham. Už ho vidím, počujem. Je to niečo iné ako ja. Je to snáď človek? Áno je to on. Okolo neho pobehuje tá štvornohá beštia, ktorá nás vtedy naháňala. Hlava mi padá, pozriem poslednýkrát do lesa smerom k môjmu domovu a tu mi môj pysk zalieva voda. Do potôčika mi vyteká drahocenná krv a s ňou aj môj život. Hlavu mám na kameni, necítim už vôbec nič. Hlavou mi prelieta život, môj brat, ktorý tiež takto skončil. Majte sa dobre druhovia, kamaráti...Zbohom život, zbohom les môj...