Poľovačky na diviaky majú vždy svoje čaro. Zúčastnila som sa už viacerých ale najviac mi rezonuje v mysli spoločná, ktorú som absolvovala z mojou triedou minulý rok v revíri PZ Drienok pri Revúcej. Po príchode na miesto som spoločne z kolegami trubačmi odtrúbila slávnostné uvítanie a potom sme všetci nastúpili do áut a presunuli sme sa na miesto pohonu.
Bol nádherný slnečný deň a mrazom pokryté opadané lístie umocňovalo príjemnú atmosféru ranného prebúdzania prírody.
Po pár metroch nás rozostavili do rojnice v nepriehľadnom poraste černíc a malinčia a začalo sa to. Chalani sa pustili s pokrikom do práce. Tŕne nepríjemne pichali a my sme sa s nimi pasovali ako sa len dalo. Keď sme sa konečne dostali na zvážnicu zazneli prvé výstrely.
Ďalej sme sa dostali do bukovej mladinky a nasledovali sme dopredu.
V tom začalo čosi šuchotať a poza nás prebehol diviak spolužiak okolo ktorého prepálil sa tak zľakol, že druhému spolužiakovi skoro vyskočil na chrbát. Znovu zazneli výstrely a my sme dúfali, že prvý pohon bol úspešný.
Tak aj bolo pár diviakov a jedna líška. Po prvom pohone sme sa občerstvili a šli sme do druhého pohonu. V tom už bolo o niečo lepšie, prechádzali sme z rojnicou po prehľadnom bukovom poraste a videli sme prechádzať skupinku srnčieho a znovu začala padať rana za ranou, čo svedčilo o tom, že zver máme na blízku.
Posledný pohon bol senzačný. Vrátili sme sa ku chate, kde bol ráno nástup a stúpali sme ponad ňu porastom, slnko príjemne hrialo ani sa nám nezdalo, že je december. Zrazu oproti mne a mojej spolužiačke bežal v plnom trysku vyplašený srnec. Stihla som uskočiť nabok a preletel rovno okolo mňa. Stihol v tej rýchlosti preskočiť aj kmeň, čo bol medzi nami. Postupovali sme ďalej a pretože som bola skoro na kraji pohonu zbadala som pár metrov od seba veľa diviakov a medzi nimi aj diviačicu s mladými.
Pán profesor Dušan si ich stihol natočiť na kameru. Všetci sme sa k nim približovali ale nejako sa im nechcelo preč. Hodila som preto medzi ne kameň a až potom sa rozbehli preč. Začali znovu padať rany. V spodnej časti rojnice nastal krik. Do pohonu sa dostal jeleň. Keby sa jeden zo spolužiakov nebol uhol isto by ho bol zrazil na zem. Úžasný zážitok. Cestou sme našli zhasnutého diviaka a stiahli sme ho k traktoru rovnako ako ostatné kusy. Všetci sme si prišli na svoje. Kým sa pripravoval výrad domáci nás pohostili vynikajúcim gulášom. Keď bolo všetko pripravené ako má byť, zapálili sa ohníky a začali sme trúbiť výrad. Po pochvalných slovách za dobre vykonanú prácu v pohone prišlo na rad pasovanie za lovcov diviakov. Atmosféru sme znovu umocňovali my trubači. Na výrade vtedy ležalo dvadsaťdva kusov diviakov a tri líšky. Bol to neopakovateľný zážitok a to isto nielen pre mňa. Mám zážitok na celý život, pretože tu na Liptove takú skvelú poľovačku na diviaky asi nezažijem.