Ráno bolo sychravé a hmlisté, no aj napriek tomu sa vybral na posliedku aby si obzrel aké jelene sa tohto roku pohybujú v revíry. Bolo to tesne pred rujou, a on, keďže tohto roku slávil svoju šesťdesiatku, dostal ako dar od združenia povolenie na odstrel jeleňa IV. vekovej triedy. Ticho kráčal dolinou a snažil sa načúvať či nezačuje nejakého nedočkavca. V to ráno nevidel okrem pár jeleníc a všade prítomnej srnčej zveri nič. Čas bežal a s časom sa stupňovali aj jeho návštevy v revíry počas ktorých už stihol vidieť asi každého jeleňa až na jedného, ktorý mu poriadne nedal spávať. Ručal už týždeň pred oficiálnym začatím ruje. Jeho hlas bol hlboký a drsný z čoho usúdil že ide o starého jeleňa. Raz sa ho pokúsil privábiť, z počiatku sa mu to darilo lebo jeleň sa približoval ale ako neskôr zistil privábiť ho nebolo ľahké ako si z počiatku myslel. Keď bol jeleň v mladine pred rúbaniskom nevyšiel z nej ani keby ho vyzýval na súboj iný jeleň. Ale raz sa mu ho predsa len podarilo uvidieť bolo to v jedno hmlisté ráno. Hmla bola tak hustá že len s veľkými problémami videl na vzdialenosť 50 metrov. Kráčal po chodníčku vyšliapanom zverou a načúval ručiacim jeleňom. Z načúvania ho vyrušilo chrapľavé zaručanie na rúbanisku asi 150 metrov pred ním. Pridal do kroku ale snažil sa pohybovať čo najtichšie, pretože vedel aký je ten jeleň opatrný. Pred rúbaniskom sa zastavil a načúval, jeleň zaručal na rúbanisku ale ešte stále ho kvôli hmle, a mladine na okraji hory nevidel. Snažil sa mladinu obísť aby nerobil hluk. Keď vyšiel na rúbanisko videl ako jelenice aj s jeleňom vchádzajú do lesa. Jeleňa stihol prečítať, bol to starý jeleň s hrubým čiernym krkom a mimoriadne hrubým, krátkym a tmavým parožím štrnástoráka. Parožie tohto jeleňa bolo pre ich revír netypické, pretože bolo tmavé a krátke, u nich sa vyskytovali jelene so svetlejším a vyšším parožím. Bol rozhodnutý že práve tohto jeleňa uloví a toto rozhodnutie ešte ovplyvnil aj fakt, že jeleň mierne kríval na zadnú nohu. Chcel ho uloviť behom najbližšieho týždňa ale tak jeleň ako keby to vedel a od toho dňa ho už nieto videl, ale ani nepočul jeho ručanie. Až tesne pred koncom ruje deň pred splnom si večer sadol na vysoký posed s tým, že ak mu vyjde jeleň IV. vekovej triedy, bude strieľať. Ako tak sedel na posede a rozmýšľal nad svojím jeleňom podarilo sa mu zadriemať. Z driemania ho vyrušilo prenikavé, hlboké a chrapľavé zaručanie na lúke pred posedom. To zaručanie poznal dobre. „Vrátil sa“, pomyslel si, a vzal do ruky pozorovací ďalekohľad. Na lúke pod posedom bolo sedem jeleníc a medzi nimi bol jeleň. Prezeral si ho aby sa uistil že je to vážne on a mal pravdu, bol to štrnástorák s hrubým krkom a slabo kríval na zadnú nohu. Položil ďalekohľad a vzal do rúk už odistenú guľovnicu. Opatrne ju položil na okraj posedu a zamieril na jeleňa ktorého mesiac výborne osvetľoval aj keď ešte nebol spln. Jeleň sa pohyboval medzi jelenicami a bolo ťažké zamieriť naňho. On vyčkával na vhodnú chvíľu keď sa jeleň postaví bokom od jeleníc. Tá chvíľa nastala keď sa v diaľke ozvalo zaručanie, jeleň sa vybral tým smerom a vzdialil sa od jeleníc asi na 5 metrov, a to sa mu stalo osudným, keď mu odpovedal svojím hrozivým zaručaním následné ticho preťal výstrel. Jeleň sa vzoprel na zadné nohy, a rozbehol sa smerom k lesu no po pár skokoch sa mu podlomili kolená a padol. Už sa ani nepohol, jelenice chvíľu nechápavo sledovali čo sa stalo ale neskôr sa rozbehli do lesa. Po pätnástich minútach zišiel dole z posedu, a vybral sa smerom k jeleňovi. Keď naňho zasvietil baterkou zatajil dych, v hmle sa mu jeho parožie nezdalo až také mohutné aké bolo v skutočnosti. Potom si spomenul na jeho nohu, pri prezeraní zistil že tam má ranu od strely, ktorú pri rozdeľovaní neskôr našli. Jeho trofej získala na chovateľskej prehliadke 217 bodov, čiže zlatú medailu a jeho vek odhadli na 16 rokov. Bolo to veľmi čudné že taký starý jeleň nasadil také silné parožie. Odvtedy keď návštevám vo svojej poľovníckej izbe rozprával príbeh o svojom životnom jeleňovi inak ako Kráľ mu nepovedal. Bol to jeho posledný ulovený jeleň...