Vianočný sneh - príbeh

Konečne je tu sneh. Napadol presne na Štedrý deň. Druhý deň ráno som sa okamžite vybral do revíru popozerať sa. Fotoaparát na krku, ižka na ramene a už som aj kráčal po hrádzi a sledoval všetko čo sa sledovať v taký nádherný deň dá. Hlavne ma zaujímali líščie stopy no a tých som ponachádzal neúrekom. Boli všade a boli neklamným znakom toho, že líšok tu máme asi priveľa. Okamžite padlo rozhodnutie. Zajtra večer si sadnem na otcov posed a uvidíme. Toto rozhodnutie sa však presunulo z rôznych ,,ženských" dôvodov až na tretí deň nového roka. Na vysnívaný posed som sa dostal spolu so synom okolo 16 hodiny. Usadili sme sa a ďalekohľadmi pozorovali okolie, ktoré bolo plné pohybujúcej sa srnčej a malej zveri. Pod posed nám prišlo aj deväť kohútov a asi 15 sliepok. Narobili riadny rámus, kým sa usadili na nočný oddych na kríkoch okolo posedu. Akonáhle stíchli, objavila sa akoby z ničoho uprostred parcely líška. Zbadal ju aj syn a tak sme obaja sledovali ďalekohľadmi ako si to namierila presne k nášmu posedu. Už som videl ako padá po rane, začala ma chytať pravá poľovnícka triaška, vymeriaval som si ju a čakal až sa zastaví. Samozrejme ani nie 150 metrov od posedu z ničoho nič odbočila a nasmerovala si to do susedného revíru.
,,Ocko ,mal si strieľať" okamžite skonštatoval syn a musím sa priznať, že mal pravdu. Líška zmizla v kanály na hraniciach so susedmi a my sme mlčky čakali ďalej. Nie však dlho, preto že po jej stope sa za necelých 5 minút blížila ďalšia . ,,Na túto už musíš vystreliť", upozornil ma syn. Bolo už pomerne šero, no v puškohľade a na bielom snehu bolo celkom dobre vidno. Líška pekne prišla, aj sa zastavila, aj som vystrelil a aj som netrafil a tak aj táto si to namierila k susedom. Synátor bol zhrozený mojím streleckým výkonom a v podstate mal aj pravdu. Chvíľu sme tam ešte mlčky sedeli a potom sme sa rozhodli, že na dnes už to stačilo a ideme domov. Aj tak už bola dosť veľká tma. Na záver sme sa ešte popozerali po okolí a v tom nám ani nie 20metrov pod posedom vybehla už tretia líštička a nasmerovala si to ako ináč, do susedného revíru. To sa mi už zdalo priveľa a tak aj mi sme si to potom urýchlene nasmerovali domov. Veď zajtra si ch podám. Myslel som si to.