popis: Aký najlepší vianočný darček môže dať otec synovi,keď sú obaja poľovníci? Písal sa 26 december 1991 a ja som ešte nemal štastie na ulovenie diviaka.Veľmi som po tom túžil čo otec vedel a tak sa dohodol so svojím priateľom Palom ...Aký najlepší vianočný darček môže dať otec synovi,keď sú obaja poľovníci? Písal sa 26 december 1991 a ja som ešte nemal štastie na ulovenie diviaka.Veľmi som po tom túžil čo otec vedel a tak sa dohodol so svojím priateľom Palom Krajniakom že dostanem vianočný darček v podobe povolenky na diviaka.Nebolo vačšej radosti keď mi oznámil, že medzi sviatkami ideme poľovať a budem mať šancu uloviť svojho prvého.Po srdečnom zvítaní sa s priateľom sme sa rýchlo vybalili,nachystali veci, ponosili do Nivy a hor sa do Kamenice nad Hronom kde ma mal čakať môj veľký zážitok.Však veci ktoré majú dobre skončiť, nikdy dobre nezačínajú.Niva nášho priateľa sa rozhodla že nebude s nami spolupracovať a odmietala naštartovať.Až po výmene sviečok a tvrdom násilí auto pochopilo že inú šancu nemá a naskočilo.Svoj protest však dávalo najavo počas celej cesty tým .že sme išli len na tri valce.Šofér patrične nahnevaný z nečakaného problému,k tomu zladovatelá cesta a časový sklz spravil z našej cesty jazdu na ktorú nezabudnem.PO vystúpeni na mieste a vyfajčení piatich cigariet od štastia že som to prežil,ma náš priateľ posadil na posed zo slovami\" tu seď diviaky by mali prisť.Strel takého aký sa Ti bude páčiť\".Fajn ,pomyslel som si.Vydriapal som sa do Kazateľne pozerám okolo seba a vidím len hrubú zasneženú horu nikde ani stopa,nikde známka že sa trošku kŕmi,skrátka miesto kde sa zase nesplní môj tajný sen.Pochopitelne už bola tma a tak som sa venoval svojim myšlienkam nakoľko moja viera že sem zablúdi nejaký diviak,bola silne otrasená.Asi po hodine čakania zdvihnem hlavu a čo som videl ma mierne povedané trošku rozdýchalo...Tam kde bolo doteraz bielo zrazu bolo čierno a to čierno sa mrvilo chodilo a ja som zrazu vedel že mám pred sebou nie jedného ale VEĽA diviakov.Priatelia ja neviem či ich bolo 20 alebo 30.Čo teraz? začal som horúčkovito uvažovať.Povedal mi že môžem streliť akéhokoľvek,Ale to nesmiem zneužiť.Na prvého sa patrí asi prasa.Dobre tak idem skúsiť prasa.Skladba diviakov pod posedom vyzerala na dve bachyne s prasatami nejake lanštiaky.Vybral som si jedno diviača trošku bokom od ostatných a po odistení a natiahnutí\"schnelleru\"som starostlivo namieril a odpálil...Po rane som pár sekúnd nič nevidel,snáď len prchajúcich diviakov.Keď sa všetko upokojilo,pozerám a na snehu pribudla nová kôpka,ktorá tam pred pár minutami ešte nebola.Môj prvý diviak ležal zhasnutý a ja som bol štastný...Otcove pokyny zneli že po prípadnej mojej rane mám sedieť na posede a čakať kým po mňa prídu.Tak som ani nešiel pozrieť objekt mojej vášne,len som ho ešte chvíĺu \"istil\" z namierenou puškou keby sa náhodou prebral.Medzi tým padli od otca dve guľové rany, tak bol predpoklad že i on bude úspešný.Oddávajúc sa radosti ,ani som si nevšimol pohyb ktorý až zakvíknutím mi prezradil že mám okolo seba rúdel diviakov,ktorý sa mi v minute krásne rozlial okolo posedu.Čo teraz? Od mojej rany prešlo viac ako jeden a pol hodiny,otec stále nechodil.Bol som \"pri chuti\" tak som začal poškulovať po diviakovi z ktorého by už bola aj nejaká trofej.Lenže ktorý je lanštiak? Zabudol som ozrejmiť,že pod posedom sa mi motalo opať zo desať diviakov rôznej veľkosti.Moje\"čítacie\" schopnosti boli v tom čase v plienkach a tak som začal uvažovať...Boli tam dva veľké kusy okolo ktorých sa motali prasce,jeden mimoriadne veľký trošku bokom od nich čo som si myslel že je kanec a jeden stredného vzrastu,ktorého obe bachyne neustále odháňali.To je on!To musí byť lanštiak.Keď sa mi postavil pekne na\"blatt\" tak sa druhý krát ozvala moja mauserka.Diviak ostal v ohni a ja som sa skoro zošalel z nečakaného úspechu.Po chvíli som už aj videl svetlá auta ako robia tiene na stromoch,otec s kamarátom prichádzali.Šikovne som sa pobalil zliezol s posedu a hrdo čakal na otcove gratulácie.Keď sme sa zvítali porozprávali si narýchlo priebeh lovu,pobrali sme sa k mojim diviakom.Moje prasiatko malo ranu na vyššej komore a z môjho lanštiaka sa stala prestarnutá bachyňa.Doteraz je to moja najstaršia,háky mala už úplne zavreté,čo som zistil pri úprave trofeje.To všetko som ja pochopitelne pred výstrelom nemohol vedieť.Sv. Hubert sa nadomnou zmiloval a nedovolil mi spraviť si hanbu hneď na prvý krát.Po gratuláciách a krste za lovca diviakov,čo bohužial nie je na fotografii nakoľko blesk v tej dobe bol trošku zložitý na prácu v lese.Otec bol tiež úspešný v Nive bol naložený kanček i s diviačaťom.Nezažil som dovtedy krajšiu cestu so štyrmi diviakmi v dýchavičnej Nive na tri valce.Bol to môj veľký večer,na ktorý sa nedá zabudnúť.S neznámych dôvodov mám len túto fotografiu,ktorá mi navždy pripomína mojich prvých dvoch diviakov.Lovu zdar priatelia... zobraziť celý popis