VĎAKA TI BARDEJOV

Hmm,ťažko to opísať, ťažko je udržať emócie.Keď Vás niekto pozve na poľovačku na vlkov, potešíte sa, ale ani v najtajnejšom sne nedúfate, že by ste práve vy mohli mať to štastie.A zrazu stojac na štande zbadáte, že cez veľkú roklinu ide vlk.Najprv sa tomu nedá uveriť, je to však ON.Kedže však času nie je nanajvýš ,tak tri sekundy od zbadania vlka po rozhodnutie strieľať,(nakoľko by sa mi už schoval) puška letí do pleca a smrteľná guľka sa vydáva na 120 metrovú vzdialenoť do cieľa.Hmm, poznáta ten pocit z dobre umiestnenej rany.Neviem sa dočkať konca pohonu.Vedľa stojaci priateľ sa ma spytuje, načo som strieľal.Odpovedám:na Vlka.Nechce tomu veiť.Keď vidíme prvých prichádzajúcich honcov, cez sneh vysoký po pás sa brodím k nástrelu. Priateľ ho však už zbadal.A volá ma k nemu. Hmm,zrazu stojím nad statným vlkom(cca 10 ročná vlčica), a nevie mi táto úžasná informácia prejsť úplne do vedomia.Všetko ostatné už prebieha ako v krásnom sne. Podávajúce ruky poľovníkov, pasovanie za lovca vlkov,fotenie.Až ked s mojou vlčicou zostanem sám, prehovorím s ňou pár slov o ktorých viem iba ja a ona.Začína znovu jemne poletovať sneh a za chvíľu prikryje všetky naše stopy.....