Sobotný večer na smreku

Sobotný večer som zasadol na smreka. Len tak na dva konáre spojené doskou. Bolo rozhodnuté keď som za posledné dni zistil že sa v okolí motá samotár. Mal som tú česť ho zazrieť aj v apríli no odvtedy kamsi odvandroval a vrátil sa až teraz. Mal charakteristickú chôdzu kedže na pravom prednom behu prekonal nejaké zranenie. Nohu tak zvláštne držal a len jemne dostupoval. Vravím si posedím do 23tej max. Ak volačo príde poteší. Mierny vietor mi bránil naplno vnímať večerné šero a prípadný pohyb zveri. Je to miesto kde zver rada zalíha ako v neprechodnej džungli z zložení trnky šípky a hloch semtam s malou čistinkou. Na jednu z nich som sypol jabka a slivky. Tesne pred 9 som pomedzi kŕatke bezveterné momenty postrehol niečo lahšie za sebou. Predpokladal som jazveca kedže sa tu pravidelne potuluje. Okolo 21.15 ani neviem odkiaľ prišiel kančisko. Videl som ho volným okom na tých 50m len som sa modlil aby ma nezvetril. Už mnoho krát pri severnom prúdení, aké bolo aj večer ma zver dokáže dostať do nosa aj keď som 20m vysoko. Beriem do ruky termo a vidím že diviak ma zvláštne držanie pravej prednej nohy čo ho prezradilo. Pristupoval na ňu veľmi opatrne. Potom to už šlo rýchlo skúšam hlbokým dýchaním upokojiť tep a tlkot srdca s rastúcim adrenalínom Kotrolujem flintu zakladám ju do pleca čakám kým sa lepšie natočí. Trvalo to hádam 3 minúty keď sa rozhodujem strielať na krk. To len z dôvodu aby som sa vyhol odbehu a námahe ktorá by ma čakala keby vbehol do húštiny. Flinte som veril sebe už menej ale skúsil som. Po rane kan len padá a po chvíli odkazuje. Ešte rýchlo prebíjam a istím ho ak by náhodou..., nebolo treba. Potom prišla pravá triaška vír myšlienok a adrenalínu s pocitom šťastia a radosti. Utícha na chvílu vetrík a ja počujem že za mnou opäť niečo šramotí okolo plánky. Kludne to može byť bosonohý tak volím zvolanie posili aby sa mi smelšie liezlo dole a nakoniec každá ruka dobrá pri lopote čo ma čakala. Došiel kamarát s manželkou tak sme sa pustili do práce, na nástrele nás čakal tento krásny rytier a keď sme zbadali zbrane a aký je krásne okrúhly radosti nebolo konca. Kanca sme potiahli na volnejší priestor a spravili pár pamätných foto. Kedže sme v ochrannom pásme AMO kusa sme prevážali celého na ošetrenie. Čo dodať na záver opäť raz Diana pripravila krásny zážitok za čo som vďačný aj priatelom ktorí radosť zdielali so mnou. Ďakujem a veľké lovu zdar Kan pred vyvrhnutím mal 150kg, vek odhadujem na 5+, zbrane sa ukážu keď sa vyberú.