rumanček kamilkový

--Povesť rumančeka ako liečivej byliny bola v Egypte veľmi rozšírená a dodnes sa tam pestuje. No pre schopnosť tejto rastliny prinášať ľuďom úľavu sa stal rumanček súčasťou mytológie rôznych kultúr a civilizácií. Poznali ho starovekí Gréci aj Rimania a paleobotanické nálezy aj archeologické vykopávky svedčia o tom, že s ním prichádzali do styku aj národy, ktoré obývali Európu ďaleko pred nimi, už v období neolitu (9 000 – 7 000 r. pred n. l.). V tom čase sa ešte len začalo zavádzanie prvých divorastúcich rastlín (Avena fatua L. a Avena nuda L. – druhy ovsa) do poľných kultúr (Ellenberg, 1988)-Známa rakúska liečiteľka Mária Trebenová (*1907 – †1991) rozprávala o žene, ktorá žila vo Švajčiarsku a volali ju rumančeková bosorka. Vtieraním rumančekovej silice dokázala vrátiť pohyb ochrnutým končatinám, obkladmi z kvetných hlavičiek povarených v mlieku vyliečila bolesti očí a neodchádzanie moču napravila podávaním rumančekového vína (Trebenová, 1991).---Táto bylina sa využíva v ľudovom liečiteľstve na zmiernenie kŕčov, pôsobí protizápalovo, dezinfekčne a má hojivé účinky - podporuje hojenie rán. Harmančekový kúpeľ lieči akékoľvek kožné ochorenia od vyrážok až po ekzémy a je citlivý k pokožke, ktorú zanecháva čistú a jemnú. Čaj sa zas používa pri nadúvaní, žalúdočných problémoch a kolikách. Priaznivo pôsobí aj na nervový systém, takže je tiež skvelým pohladením pre dušu skúšanú hektikou pracovných dní.---zbiera sa kvet,Sušíme rýchlo na tienistých suchých miestach v tenkých vrstvách (najviac 2 cm) na lieskach alebo na hustých sitách. Pomalým sušením harmanček stráca farbu a obsahové látky. Nesušíme na slnku. V nepriaznivom počasí sa dá dosušiť umelým teplom do 40 °C. Harmanček sa pri sušení neprevracia, lebo sa ľahko drolí. Aj pri ukladaní do obalov (papierové vrecia) zaobchádzame s drogou veľmi opatrne, lebo vydrolené a rozpadnuté úbory zhoršujú kvalitu. Najlepšia kvalita drogy nesmie obsahovať prosev a musí mať čo najkratšie stopky.