Tak predsa...

Po celkom hluchom období kedy napriek potulovaniu sa revírom mimo dát z fotopascí sa diviaky až do včera úspešne vyhýbali kontaktu.Včera sa ale udialo čosi čo mi ešte teraz vrta hlavou.Pri presune do lokality napriek hluku motora a dialkovym svetlám uprostred lúky vychádzame na rudlik diviakov...vystupujem z auta...ignoracia robím este nejakých 10m...stále nič...nabíjam hrkot náboja zatláčaného záverom do nábojovej komory musí byť počuť až do bangladeša...a oni stále nezájem...v optike vidím zadok odchadzajuci odomna a registrujem písknutie kolegu...sú vpravo...vytáčam zbraň a hned prvý diviak je ukážkovo na blat so zdvihnutým rypákom...lanštiaky preblesne mi hlavou ani nevyberám...stahujem kríž za lopatku a odpaľujem.Zreteľný dopad projektilu krátke skvíknutie a periferne vidím kusy utekajúce do lesa...posledný tesne pri kraji padá.Chvíľu sledujem vyhadzovanie ratíc a diviak zhasína.Až teraz prichádza symbolická triaška.Kolega asistuje diviaka presúvame do chladiaku vyvrhujeme...kontrola vývrhu ktorý nenasvecuje ziadne patologicke nálezy.K svalovcovi sa vyjadrí veterina po odoslaní vzoriek.Snád je toto začiatok zaujímavej sezonny kedže diviačky sa ukazuju hoc náročnosť terénu a predátori ich neustále držia v pohybe ale rad je na mladom kolegovi tak snad si už skoro vymeníme úlohy a celkom sa teším na dalšie potulky za rytierskou zverou...Lovu zdar priatelia (: