vĺčí mak

--, alebo nazývaný aj divý mak, sa u nás stáva vzácnou rastlinou. O burine už nemôžeme ani hovoriť. Na intenzívne obrábaných lánoch ho nenájdeme. Ešte tak na okrajoch parciel, na miestach, ktoré nie sú ošetrené herbicídmi (chemickými prípravkami proti burinám). Najčastejšie ho vidieť na okrajoch ciest, rumoviskách, čerstvých násypoch pôdy alebo pozemkoch krátko ležiacich úhorom. ---Najväčšia pozornosť pri zbere vlčieho maku je upriamená na jeho okvetné výrazne červené lupene. Sú štyri a obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Môžeme ich zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Oberajú sa priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne trhaním smerom nahor. Kvet maku vlčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu. Sušíme ich rozložené v tenkej vrstve v tieni, ináč by sa mohli zapariť.