popis: V jarku pod nami stojí laň. Z bučnika za nňou počuť ešte pohyb.Prichádza ďalší kus zveri. Je to jeleň, starší desatorák možno nepravidelný dvanastorák ,vchádza do úzkeho prieseku a pokračuje smerom ku pasúcej sa jelenici. Jej sr...V jarku pod nami stojí laň. Z bučnika za nňou počuť ešte pohyb.Prichádza ďalší kus zveri. Je to jeleň, starší desatorák možno nepravidelný dvanastorák ,vchádza do úzkeho prieseku a pokračuje smerom ku pasúcej sa jelenici. Jej srsť je sivá, dlhá a žilnatá hlava nasvedčuje o jej vyššom veku. V kľude ohrýza zelené listy malín, nevedia o nás. Jelenica sa dáva do pohybu,rýchlo prekonáva krátky úsek ktorý je ako tak prehľadný a rázom ju pohltila stena bukovej mladiny. Jeleň stojí pod nami nie ďalej ako na šesťdesiat metrov no jeho dokonalé krytie nám neumožňuje ho prečítať. Konečne sa dáva do pohybu myslím si že bude nasledovať družku,no jeleň má iné plány pomaly rozvážne vystupuje do protisvahu stále mierne krytý bukovým náletom. Brat z triedrom na očiach ho má prečítaného behom pár sekúnd. ,, Desatorák dobrý určite starší ak chceš tak strieľaj, môže to byť tvoj jeleň,, . Jeleň stojí asi na vzdialenosť deväťdesiat metrov krásne na na blatt. Zbraň je pevne založená v streleckej palici predomnou stojí dobrý zrelý jeleň. Ale bude to on? Bude to jeleň za ktorým chodím už desiaty deň ,dnes je to už trinásta vychádzka za tým starým pardalom. No doteraz sa mi ho nepodarilo ani len neporiadok prečítať. Raz som ho síce zahliadol, ráno prechádzal v sprievode jelenice z jelienčatom práve cez spodok rubaniská na ktorom teraz stojí.Ale bolo to v rýchlosti a videl som ho len pár sekúnd,myslím že by to mal byť desatorák, z hrubším nie moc dlhým parožím a krátkymi hrotmi výsad v korune. Ale najtypickejší znak jeleňa za ktorým chodím je jeho tajomný hrozivý hlas. Síce sa ozýva len sporadicky ale keď sa ozve stojí to za to.... Myšlienky mi víria hlavou no jeleň nečaká dáva sa do pohybu prechádza niekoľko desiatok metrov a opäť mi ponúka svoju komoru. Stále ho mám v kríži svojej delty no rana opäť nepadá. Zaistujem zbraň a dávam ju dolu z palice. Brat sa na mňa nechápavo pozerá a pýta sa prečo stále váham zo streľbou. Ak som si stopercentne istý že ten jeleň čo sa nad nami ozval je ten za ktorým chodím tak ten jeleň stojí stopercentne teraz pred nami. Jeleň sa medzi časom opäť podal ,teraz kráča cez vysokú bukovú horu chýba mu posledných pár metrov a pohltí ho nálet ktorý je všade vôkol nás. Opäť sa rýchlo sa pripravujem na streľbu nemám moc času ale je ho dostatok na to aby som jeleňa dostal do puškohľadu. Bodka svieti na jeho širokej hrudi už nečakám a jemným dotykom ukazováka hľadím spúšť mojej 557mičky...... Prvý krát som ho začul začiatkom ruje bolo to šiesteho septembra.Sedel som na nevysokej sedačke ktorá sa nachádza na hrebeni v Urbárskej. Sedačka stojí vo vyrastených bukových mladinach nie je tam síce dobrý výstrel ale lovec má prehľad a je počuť jeleňe z ďaleka.Na okolí sa ozývalo asi šesť jeleňov. Vo Farskej ručali dva dobré hlasy. No mňa viac zaujal hlas ktorý sa sem tam sa lenivo ozýval v smrečinách pod Valchovou. Zo začiatku som myslel že to bude mladší jeleň až keď sa postavil z ležoviska a dal sa do pohybu, zaručal hlasom aký som tu ešte nepočul bol to silný no zároveň tajomný hlas ktorý sa nedal zameniť zo žiadnym iným jeleňom. Bol odomna vzdialený asi 400m v protisvahu. Pomaly sa za občasného krátekeho ručania začal posúvať na dolinu smerom ku lúkam a ovocným sadom ktoré boli každú noc plné života. Postupoval pomali z kroka na krok a na presun si vyberal najhustejšie časti terénu v ktorých sa cítil dostatočne krytý. Len raz sa mi podarilo zahliadnuť jeho veľké sivé telo. Zatiaľ je ešte bez jeleníc. Podľa mňa to bude starý jeleň.A zaumienil som si že ho prečítam a ak bude lovný tak ho aj ulovím. Ešte chvíľu počúvam smer jeho postupu a pomaličky za posledného svetla sa aj ja sťahujem na dolinu. Z dnešnou vychádzku som spokojný objavil som zaujímavý hlas ktorému sa budem túto ruju venovať. Ďalšie ráno ma ešte pred prácou zastihlo na silných prechodoch zveri ktorá sa po večernej paši z lúk presúva na miesta denného odpočinku.Stal som dobre krytý pod nízkymi osikamy na kraji ovocného sadu. Postupne cez sad prešlo pár mladších jeleňov . Začína svitať a predomnou sa začali ozývať štyri jeleňe. Medzi nimi bol aj onen tajomný hlas dva krát krátko zaručal niekde nad potokom,vzdialení asi tristo metrov odomna . Už je dobré svetlo tak kontrolujem smer vetra . Je priaznivý. Z nohy na nohu opúšťam lúku a vchádzam do Dubového porastu ktorý je silno prerastený prirodzeným zmladením. Musím byť opatrný. Postupujem nehlučne po čistej traktorovej ceste. Zrazu sa predomnou ozve krátke silné zaručenie. Okamžite zastavujem a tlačím sa ku kmeňu mohutného duba. Jeleň sa začína dobre hlásiť nieje odomna ďalej ako šesťdesiat, sedemdesiat metrov je to nepravidelný štrnástorák ,tmavý asi deväť,desať ročný jeleň veľký vo zverine . Ktorý sa ozýva silným odvážnym hlasom.Ale nieje to môj jeleň ten sa opäť ozval z rovnakého miesta ako pred chvíľou ale vypadá že sa dáva do pohybu. Z ľava asi stopäťdesiat metrov nadommou sa pri kalisku ozýva ďalší jeleň podľa hlasu mladší. Lámanie konárov je čoraz silnejšie štrnástorák sa vyberá smerom ku jeleňovi ktorý sa ozýva pri kalisku. Už sú blízko seba intenzita ich ručania stúpa. Postupne sa ku nim približujem. V tom sa všetko mení v ich tesnej blízkosti sa ozve hrozivý hlas jeleňa. To je on. Oba jelene stíchli. A starý sa znovu ozýva jeho hlas je impozantný. Z ďalekohladom na očiach prečesávam každý kúsok porastu predomnou. No bez výsledne. Aj keď sú tak blízko nedarí sa mi ich objaviť. Krásne ranné divadlo ukončuje závan vetra ktorý sa náhle stočil ich smerom. Pri návrate ku autu som začul ešte raz v diaľke zaručať môjho jeleňa .Ozval sa pod hrebeňom Valchovej opäť z miest cez ktoré tiahol aj včera večer . ,,Tak tadiaľto sa teda motáš" Hovorím si v duchu. Nasledovala séria ranných a večerných vychádzok. Pri ktorých som sa snažil byť jeleňovi na blízku ale zároveň tak aby som ho svojou prítomnosťou zbytočne nerušil. Po nejakom čase som si už pripadal ako keby som naháňal prízrak. Sem tam mi hlavou lietali myšlienky typu ( Veď to je jeleň, bude naozaj starý? Čo môže mať na hlave? Čo ak sa mi ho nepodarí v ruji ani len oboznať? Nemal by som sa začať pozerať aj po inom jeleňovi, ktorých je tu momentálne dostatok.) Ale vždy som si na koniec povedal že verím svojej intuícii a že,, Trpezlivosť ruže prináša" v mojom prípade jeleňa.Ruja sa postupne rozbehla a ja som mal možnosť prečítať viacero dobrých jeleňov. Ale ten môj sa mi stále vyhýbal . Raz ho strhla za sebou rujná jelenica inokedy zasa prešiel popred moje stanovisko ešte za tmy. Inokedy som ko večer ani ráno nepočul ani len zaručat .Pätnásteho septembra nás skoré poobedie zastihlo z bratom opäť v miestach kam jeleň najčastejšie zaťahoval. Bol to náročný terén kde už vyrastené rubaniská striedajú pásy vysokých dubovo bukových porastov ktoré sú plné prirodzeného zmladenia. V okolí sa nachádza niekoľko kalísk. Zver tu má dostatok potravy a všade prítomné mladiny jej ponúkajú dokonalý úkryt ,objaviť ju skôr ako ona nás býva často vec šťastia a náhody. Naše kroky viedli zarastenou cestou popod rubane ktoré tu pred rokmi vyťažili štátne lesy smerom do odrastených bukových mladín vo Farskej kde je lov už ako tak možný. V protisvahu sa nám ozýval dobrým hlasom jeleň z prava mu kontroval mladší vytrvalec. Náš jeleň bol zatiaľ ticho. Potichu sme prešli okolo kalísk bolo vidno že sa tu zver často zdržuje skoro každé bolo rozbité striekance blata všade naokolo, vo vzduchu bolo cítiť pach rujnych jeleňov. Sme na správnom mieste ale musíme byť veľmi opatrní.Pod nami nad solníkom stojí jeleň mladý šestorák, zvedavo si nás prezerá. Po chvíli sa dáva do pohybu asi sa mu nepáčili tie dve čudá ktoré sa tam zrazu zjavili. Pomaličky z nohy na nohu postupujeme ďalej pred nami vzdialené asi päťdesiat metrov sa nachádza ďalšie kalisko z ktorého je počuť čvachtanie vody v kalisku je za iste jeleň. V Tom sa začal ozývať aj náš jeleň, bol zalahnutý v páse bučín popod ktoré sme pred chvíľou prechádzali museli sme ho mínať na pár desiatok metrov. Skúšame vietor fúka od neho ku nám mohlo by to vísť. Vraciame sa späť a po krátkom čase sa dostávame na zarastenú rúbaň jeleň sa sem tam ozýva v protisvahu vzdialený do stopäťdesiat metrov od nás . Ak potiahne cez rúbaň v ktorej som ho raz zahliadol prechádzať mohlo by to vísť. Sedíme pod malými košatým bukom a čakáme ako sa situácia vyvinie . Za chrbtom sa nám ozýva ďalší jeleň, náš príchod ho evidentne rozdráždil a začína zostupovať hustou smrečinou priamo ku nám máme dobrý vietor a jeleň prichádza na vzdialenosť nie dlhšiu ako desať metrov. Všade je tu cítiť jeho rujný pach. Z mladiny mu vidím len nohy a obrovské telo hlava z parožím je krytá. Pozerá priamo našim smerom ale sme dokonalo krytý a vietor je perfektný nemôže nás zradiť.Aj náš jeleň sa začína častejšie ozývať. Postavil sa a hlasno dáva na javo kto tu má hlavné slovo jeleň nad nami podľa hlasu zbíja jelenice a ťahá preč smerom ku hrebeňu. Náš jeleň je teraz v potoku. No neťahá smerom akým som predpokladal ale vychádza na cestu ku kaliskám po ktorej sme len pred malou chvíľou prešli a tam sa začína veru poriadne čertiť. Z jeho hlasu mám na tele husiu kožu. Brat až teraz prvý krát počul hlas ktorý mi už viac ako týždeň nedá spávať. Jeleň postupuje tiež smerom ku hrebeňu Urbárskej v smere v ktorom odišiel pred chvíľou aj jeleň ktorý nám ručal za chrbtom. Pomaličky ale isto sa zotmelo je čas na návrat ale plán na zajtra je jasný poobede ho budeme čakať na tomto mieste na ktoré prídeme v tichosti ale z iného smeru. Ak bude priaznivý vietor a Diana naklonená, mohlo by to vísť. Je utorok šestnásteho septembra cez deň mierne spŕchlo no poobede sa krásne vyčasilo. O piatej už stúpame z bratom na rujovisko. Darí sa nám prísť na miesto bez toho aby sme vyrušili zver . Usádzame sa na rúbaň opäť pod košatého buka chystám si streleckú palicu dnes nechcem nič nechať na náhodu. Vietor máme parádny no jelene okolo nás sú zatiaľ ticho. Len sem tam z diaľky počuť hlas jeleňa. Po asi pol hodinke sa nad nami vo vzdialenosti asi 400m ozval jeleň zaručal len krátko ale stačilo mi to aby som ho rozpoznal. Bol však inde ako včera. Potom znovu na dlhší čas ostalo ticho. Na rúbaň pred nami vyšli dve jelenice jelienča v sprievode troch mladých jeleňov kde najstarší bol asi štvor až päť ročný nepravidelný osmorák vyradový jeleň. Ale kde je hlavný jeleň prečo sú tu len z miništrantami? Čas plynie a a začínam pociťovať miernu nervozitu.Prikladám k ústam faulhabera a ozývam sa hlasom mladšieho hľadajúceho jeleňa. Na čo dostávam takmer okamžitú odpoveď nepochybne od môjho jeleňa už je bližšie ale posúva sa smerom do miest kam odtiahol včera. Za krátko zaručím ešte raz opäť mi odpovedá hlasom ktorý mi dáva jasne na javo že tu nemám čo robiť. Po tejto odozve som sa už odmlčal. Blížilo sa ku siedmej hodine a z ľavej strany smerom k jarku sa blíži zver. Chvíľa ticha a..... Rana má samého prekvapila jeleň vykopol ako keby chcel vyhodiť zadné behy tela ,mierne sa naklonil do predu a prudko vyráža. Po asi 60tich metroch počujeme už iba lámanie z miesta. Odkazuje.Je náš. Obímame sa z bratom som rád že ma doprevádzal. Nebiť jeho asi by som nevystrelil. Balíme si veci a z posledným svetlom sa ponáhľame na nástrel. Tých 140m prekonávame rýchlo ani nejdeme na nástrel ale rujný pach jeleňa nás vedie na to správne miesto. Leží z nohami pod sebou ako keby spal. Je to dobrý desatorák. Stojíme nad ním z obnaženými hlavamy na znak úcty a mlčky obdivujeme ten nádherný obraz ktorý nám bol opäť raz dopriaty.Nedá mi to a nakuknem do sánky až teraz mi padá kameň zo srdca je to on je to naozaj starý jelen určite 12-13 ročný. Pri pohľade z boku na trofej už aj viem o akého jeleňa sa jedná v roku 2020 navštevoval kŕmenie a dostal od nás meno Stály aj vtedy to bol desatorák na pravom kmeni mal miesto nadočnice takú typickú hrču a na ľavom kmeni mu jedna výsada smerovala do zadu,podarilo sa nám vtedy nájsť aj jeho páru. Potom prešiel cez hrebeň na opačnú stranu revíru mimo náš úsek kde mi ho sem tam spomínal kamarát no a dnes sme sa po rokoch opäť stretli . Teraz už naposledy. Nasledovalo vyhotovenie pár fotografií a následná organizácia prepravy jeleňa na dolinu z ktorou mi pomohla partia dobrých priateľov. Padla aj nejaká tá dobrá slivovička a do postele sme sa dostali síce neskoro ale zato veľmi spokojný. Ďakujem Diane a Sv Hubertovi za krásny zážitok. A jedno veľké ďakujem patrí aj mojej milovanej manželke za to že to so mnou opäť raz vydržala a dala mi dostatok času a priestoru aby som mohol tieto krásne zážitky prežívať. Lovu Zdar ! zobraziť celý popis