Duo na Aničku

Cestou k posedu som stretol kamarata-cerstveho absolventa polovnickeho kurzu a pyta sa:"Ides na srnca?" "Oj kdežeee, dvojky, trojky su uz odlovene a uprostred ruje Ti jednotka na plac nevyjde ani keby sa co dialo; stari srnci ich nepustia" kontroval som mu a tvaril som sa pri tom skusene a mudro. O polhodinku sedim na posede skenujem dalekohladom okolie a badam hnedu machulku na horizonte. "Srna". Dobre aspon nieco vyslo. Po chvilke sa "srna" bez srncata priblizuje, beriem dalekohlad znovu do ruk prikladam k ociam ktore neveria co vidia. Srncek jednorocny a dokonca vyradovy! Dalekohlad vystriedala puska, padla rana a s nou aj srncek. Ani neprebijam, badam ze rana bola presvedciva, odkladam zbran do kuta. V tom momente na periferii vlavo badam pohyb. Vyplasene zvedave lisca vyslo pozriet co je na jej luke tolko humbuku. Zbran z kuta opat do ruk...Lovu dakujem Svata Anna!